Vysoké umenie a populárna kultúra

Na plagátoch zvykneme čítať meno dramaturga, ktorý pomohol vybrať, analyzovať či aktuálne vyložiť a neskôr aj naštudovať nejakú hru pre potreby svojej scény. Dramaturgia a scenáristika sú od seba neoddeliteľné, sú to dve strany jednej a tej istej mince. Každý scenárista skôr či neskôr na tento paradox narazí. Pokým scenáristika vyžaduje spontaneitu a originalitu, pojem dramaturgia v sebe skrýva istý odstup, analýzu, súbor praxou overených postupov, ktoré sú chrbtovou kosťou dramatického písania a celkovej výstavby dramatického diela. Ak sa na literárnej príprave scenára podieľa skúsený a tvorivý dramaturg, stáva sa de facto spoluscenáristom diela.

Publikácia Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945 je prvou samostatnou monografiou venovanou domácej filmovej kultúre v období Slovenského štátu. Film skúma v širšom kultúrnom i recepčnom rámci. Nevenuje sa len filmom a ich tvorcom, ale aj inštitucionálnemu zázemiu filmu, propagande a cenzúre, skladbe a podmienkam kinoprojekcie, diváctvu či marketingovým politikám. Aj vzhľadom na to, že konečným produktom tohto obdobia ešte nie je dlhometrážna produkcia – teda to, čo obyčajne tvorí „chrbtovú kosť“ národnej kinematografie, bolo treba záujmy i nástroje ich (s)poznávania rozšíriť do interdisciplinárnych polí. Práve preto by kniha mohla byť zaujímavá aj pre širšie čitateľstvo.

Júnové číslo Film.sk je posledným, ktoré vychádza v tlačenej podobe. Časopis po 25 rokoch svojej existencie nezanikne, od júla však vstupuje do novej éry. Bude vychádzať bez papiera, už len online. V ešte papierovej podobe si môžete teda vo Film.sk prečítať aj niečo z pripravovaných fimových festivalov (Artfilm, FestAnča, June Film Fest). Témou je: Máme svoje archívy, len ich treba prebádať. Rozhovor s p. Božidarou Turzonovovou. Recenzie k filmom Mir nam, Súperi, Hranice Európy, Starý dub a mnoho ďalšieho z filmového sveta.

Päť úvah o súčasnej dokumentárnej tvorbe z pera piatich absolventov Ateliéru réžie dokumentárneho filmu Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Výber textov reprezentuje rôznorodé uvažovanie mladých dokumentaristov o angažovanosti, vnútornej slobode, hraniciach manipulácie a autorskej jedinečnosti. Prvý sa zamýšľa nad mantinelmi manipulácie a autentickosti, ktoré sú zásadné pri realizácii filmového dokumentu (Eduard Cicha). Druhý sa pýta sám seba a analyzuje podstatu angažovanosti v autorskom dokumentárnom filme (Daniel Svoreň). Tretie zamyslenie je osobným pohľadom na opakujúcu sa tému (filmové zobrazenie Rómov), ku ktorej sa vracajú slovenskí dokumentaristi (Štefan Straka). A napokon sú tu dva biografické texty – jeden o svojskej českej režisérke dokumentárnych filmov Jane Ševčíkovej (Katarína Jonisová) a druhý o už nežijúcom autorovi Dežovi Ursinym (Denisa Parobeková).