Príbeh o živote mladých ľudí, ich snahe uniknúť pred vlastnou rozorvanosťou, nespokojnosťou a nervozitou okolitého sveta. Na pozadí rušného prostredia súdobej Bratislavy sa rozvíja milostný vzťah architekta Andreja a krásnej Vandy. Andrej, ktorý bol doteraz k ženám cynický a bezohľadný, sa po prvýkrát skutočne zamiluje.

Súdobý psychologický príbeh zo života vysokošklákov, ktorí si často aj za cenu vlastných omylov a sklamaní hľadajú svoje miesto v spoločnosti. Film zachytáva pocity neistoty a strachu, ktoré sa zmocňujú ľudí pred hroziacim nebezpečenstvom nukleárnej vojny.

Muž, ktorý luže / The Man Who Lies (1968) Film o konfrontácii pravdy a klamu, skutočnosti a predstierania, slova a obrazu. Jeho hrdinom je cudzinec, ktorý zavíta do malého slovenského mesta. Podmanivými historkami o hrdinovi miestneho odboja stále viac mystifikuje jeho obyvateľov a získava si priazeň hneď niekoľkých mladých žien. Eden a Potom... / Eden and After (1970) V kaviarni zvanej Eden sa schádza skupinka znudených študentov. Jedného večera do nej zavíta neznámy cudzinec a zláka ich na neobvyklú hru. Predtým, ako ich odvedie do ďalekej exotickej krajiny, im podá psychotropnú látku, v dôsledku čoho sa u nich začnú stierať hranice medzi predstavami a skutočnosťou.

Obrazy starého sveta (1972) Sugestívne portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí dokážu aj v stave civilizačného chaosu a neistoty žiť vnútorne slobodní. Tvorcovi filmu, inšpirovanému fotografickými cyklami Martina Martinčeka, sa podarilo s výnimočnou citlivosťou zachytiť jedinečnosť sledovaných postáv, ich svojrázne postoje k životu i vzácnu morálnu čistotu. Návraty k Obrazom starého sveta (2024) Filmová pocta tvorbe režiséra Dušana Hanáka zameriavajúca sa na jeho mimoriadne dielo Obrazy starého sveta (1972) v kombinácii so súvisiacimi krátkymi filmami Omša (1967) a Zanechať stopu (1970). Svojho času zakázané Obrazy starého sveta majú charakter slobodného, nezávislého kinematografického diela a hlboko ľudský rozmer napriek tomu, že vznikli po okupácii Československa v roku 1968, v čase najtvrdšej normalizácie. Dušan Hanák odkrýva zázemie ich vzniku, svoje názory a postrehy však vyjadria aj viaceré osobnosti, znalci a priatelia slobodnej filmovej tvorby. Omša (1967) Filmový záznam adventnej omše v Spišskej Sobote s autentickými liturgickými textami a spevmi. Zanechať stopu (1970) Dokumentárny film o majstrovi hrnčiarovi Jánovi Frankovičovi.

Prierez režisérovou tvorbou od filmárskych začiatkov cez ukážky zo seriálov pre deti až po sociálno-kritické diela zo 70. a 80. rokov. Studňa lásky (1944/1959) - 10 min., čb | Zem (1966) - 8 min., farebný | Dita na pošte (1967) - 8 min., farebný | Janko Hraško u kúzelníka (1973) - 8 min., farebný | Šach (1973) - 6 min., farebný | Kino (1977) - 7 min., farebný | Jedináčik (1979) - 7 min., farebný | Čo sa stalo Janíkovi na ceste (1981) - 6 min., farebný | Selekcia (1982) - 6 min., farebný | Meteorológ (1983) - 9 min., farebný | Marcipánová komédia (1987) - 41 min., farebný | Na pravé poludnie (1988) - 4 min., farebný | Idol (1966) - 5 min., farebný

Celovečerný animovaný film o nových dobrodružstvách slovenského zbojníka Jura Jánošíka, hrdinu, ktorý nenávidí krivdu a bojuje proti sociálnemu útlaku

Animovaný film o zločine a láske, inšpirovaný historickou legendou o krutej Čachtickej panej. Na pozadí romantického ľúbostného príbehu s prvkami komiky i tragiky je zachytený večný boj dobra so zlom.

Andrej (Vlado Müller) a Juraj (Jiří Sýkora) sú bratia. Andrej, stíhací pilot, je od prírody bojovný a odhodlaný. Maliar Juraj, Slovák žijúci v Prahe, sa po tridsiatke trochu bezradne zamýšľa nad bezcieľnosťou svojho dovtedajšieho života. Dlho žil nezáväzne a bezstarostne, no už nadišiel čas, keď sa konečne treba rozhodnúť - vybrať si medzi dvomi ženami, medzi dedinou a mestom, dať prednosť tvorbe alebo remeslu. Túži robiť umenie, ale zároveň dobre vie, že sa musí niečím živiť. A tak si postupne uvedomuje, akú zodpovednosť má voči svojím blízkym, a napokon dospieva k poznaniu, že by mal začať žiť svoj život nanovo a lepšie.

Príbeh hraného debutu režiséra Stanislava Barabáša sa odohráva v slovenských horách počas Slovenského národného povstania. Prostredníctvom detských hrdinov pôsobivo vypovedá o hrôzach a nezmyselnosti vojny, nevinnosť detí konfrontuje s ničivou silou, ktorá hlboko zasiahne do ich životov, snov a túžob a vytrhne ich z bezstarostnej hravosti. Namiesto odvážnych vojenských činov sa tak do centra pozornosti trochu neobvykle dostal život na okraji frontu.