Súdobý psychologický príbeh zo života vysokošklákov, ktorí si často aj za cenu vlastných omylov a sklamaní hľadajú svoje miesto v spoločnosti. Film zachytáva pocity neistoty a strachu, ktoré sa zmocňujú ľudí pred hroziacim nebezpečenstvom nukleárnej vojny.

Filmový kalendár Slovenského filmového ústavu na rok 2025 venovaný deväťdesiatinám slovenského kameramana Stanislava Szomolányiho (*14.1.1935)

Január: Slnko v sieti, 1962, autorka fotografie: Zuzana Mináčová

Február: Organ, 1964, autor fotografie: Milan Kordoš

Marec: Panna zázračnica 1966, autor fotografie: Anton Podstraský

Apríl: Tri dcéry, 1967, autorka fotografie: Zuzana Mináčová

Máj: Keby som mal pušku, 1971, autor fotografie: Anton Podstraský

Jún: A pobežím až na kraj sveta, autor fotografie: Milan Kordoš

Júl: Kosenie jastrabej lúky, 1981, autor fotografie: Milan Kordoš

August: Pásla kone na betóne, 1982, autor fotografie: Milan Kordoš

September: Popolvár najväčší na svete, 1982, autor fotografie: Václav Polák

Október: Falošný princ, 1984, autor fotografie: Václav Polák

November: O sláve a tráve, 1984, autor fotografie: Václav Polák

December: Šiesta veta, 1986, autor fotografie: Dušan Dukát

Téma Biopic se zaměří na jeho domácí (Kafka, Božena Němcová) i zahraniční (filmy Kena Russella, legendy bojových umění, Napoleon) podoby. V profilu se věnujeme novému českému talentu Vojtěchovi Strakatému, který svůj film After Party uvedl na festivalu v Benátkách, z nějž vám přinášíme report. Kamery-pero se tentokrát zhostila Erika Hníková a za doporučení určitě stojí rozhovor s přední osobností maďarského filmu Idikó Enyédi, text o seriálu Slow Horses | Apple TV či tradiční kritiky (např. I'm not Everything I Want to Be / Ještě nejsem, kým chci být režisérky Klára Tasovská nebo Semínko posvátného fíkovníku). Jistě si všimnete i vizuálně krásné inzerce Mezipatra QFF, Kreativní Evropa a filmu V kuchyni.

Číslo otvára kolektívna štúdia českých praktikov a historikov animovanej tvorby, rozsiahly výstup z ich výskumu, ktorý venovali využiteľnosti nového softvéru APE pri prepájaní tradičnej stop motion animácie (najmä bábkovej) s počítačovou (CGI) animáciou. Po vydaní monografie Máme svoj film! Petra Hanáková pokračuje v historických prieskumoch kinematografie Slovenského štátu, pričom tentoraz sa zamerala na funkciu kina v rukách Hlinkovej gardy. Prehľadový článok Katie Barclayovej sa pokúša predstaviť u nás málo známy i praktizovaný odbor dejín emócií. Kurátorky rubriky Kinematografická filozofia Tereza Hadravová a Andrea Slováková sa v rozhovore so známym historikom dokumentárneho filmu Michaelom Renovom venujú histórii a etike kompilačnej kinematografie. V rámci série pravidelných diskusií Kino-Ikonu v Kine Lumiére sa tvorcovia a pozvaní hostia moderátora Petra Michaloviča rekapitulovali tvorbu Miloslava Luthera s fokusom na jeho posledný film Spiaci účet. Doterajšou filmovou tvorbou Davida Finchera sa v rozsiahlom profile zaoberá Marek Slovák.  

Portréty troch významných predstaviteľov slovenskej kinematografie: Viktora Kubala, Vlada Kubenka a Ladislava Kudelky z pera slovenského režiséra Rudolfa Urca. Urcova schopnosť analýzy aj syntézy objavuje v dejinách slovenského krátkeho filmu nečakané a netušené významy, polohy a súvislosti, pričom jeho štylistika v sebe spája erudíciu, presnosť formulácie a vedomie historického kontextu s ľahkosťou esejistického vyjadrovania.

Publikácia je akousi bodkou za výskumom okolo slovenského filmu Jánošík z roku 1921. Od vzniku filmu, v týchto dňoch uplynulo osemdesiat rokov. Jedným z príspevkov k pripomenutiu tohto významného jubilea sa stáva aj táto publikácia, ktorá film približuje v širších historických súvislostiach.

Štúdia obsahuje dve časti: Komerčný film pod vplyvom postmoderny a Žánre komerčného filmu.

Súbor jazykovokritických a prekladateľských reflexií sa zrodil v spolupráci s dvojtýždenníkom Mosty a napokon našiel trvalú pôdu pod krídlami mesačníka Romboid. Autor v publikácii ponúka iba prvú časť úkladov jazyka, ktoré vyšli v Romboide, no kompaktnejšie usporiadanú.