Monografia Jany Dudkovej Človek na okraAI. Postantropocén Viery Čákaynovej je analýzou doterajšej filmovej tvorby Viery Čákanyovej, ktorá do slovenskej kinematografie prináša úvahy o potrebe posthumanistického prehodnotenia ľudskej úlohy a údelu v dejinách planéty. Kniha sa venuje Čákanyovej filmom na pozadí aktuálneho premýšľania post- a transhumanizmu, ekokriticizmu, či nového materializmu, resp. na pozadí aktuálnych úvah o antropocéne a postantropocéne. Kniha pozostáva zo štyroch kapitol, tie dopĺňa rozhovor autorky s Vierou Čákanyovou. Prvá kapitola nazerá súčasnú tvorbu Viery Čákanyovej v kontexte jej raného vývoja (mimoriadne košatá a zaujímavá študentská a televízna tvorba, ktorá už naznačuje jej budúce záujmy). Ďalšia predstavuje jej známu trilógiu (FREM, Biela na bielej, Poznámky z Eremocénu) z hľadiska opozície umelé vs. umelecké a následne sa monografia zaoberá špecifickými otázkami prehodnocovania úlohy človeka v kontexte planetárnych záujmov cez opozíciu príroda – kultúra a cez predstavenie konceptu transpersonálnej perspektívy ako špecifického prínosu k ekokritickej kinematografii.

„Povedal by som, že som syn svojho otca. Spomínam si, že začiatkom osemdesiatych rokov ho Juraj Jakubisko obsadil do maličkej roly v Tisícročnej včele, otec hral železničiara a mal tuším jeden filmovací deň. Opatrne som sa ho spýtal, prečo to prijal a on mi odpovedal: „Emil, dostal som rolu, vážim si to.“ Ja som ako herec mal a mám šťastie. Veľa šťastia. (...)“ Kniha Jána Štrassera a Emila Horvátha je silným čitateľským zážitkom pre každého, kto miluje divadlo a chce nahliadnuť do myslenia jedného z najväčších slovenských hercov. Ponúka pohľad do zákulisia tvorby, odovzdáva hlboké osobné poznatky Emila Horvátha o hereckej tvorbe, vzťahu k režisérom, s ktorými si umelecky porozumel v divadle (Ľubomír Vajdička, Stanislav Párnický, Miloš Pietor, Vladimír Strnisko), o literatúre, filme. Je preto cenný zdroj poznania aj pre študentov divadelných škôl rôznych odborov, rovnako ako všetkých, ktorí sa profesionálne venujú divadlu. Prostredníctvom rozprávania o filmových skúsenostiach sa ocitneme uprostred nakrúcania filmov pod vedením režisérov ako Karel Zeman, Juraj Herz, Pavel Juráček, Petr Weigl. Úprimným obrazom nazerania na pohnutú históriu a krehkú súčasnosť u nás, a to nielen v divadelnej oblasti, sa rozhovory stavajú cenným materiálom pre skúmanie slovenskej spoločnosti od druhej polovice 20. storočia do súčasnosti. Publikácia je výnimočnou sondou do tvorivého procesu a myslenia divadelného umelca, pričom celé jeho herecké dielo je nespochybniteľným svedectvom o tom, že za skutočným majstrovstvom, stojí popri talente poctivá práca a umelecká disciplína.

Estetika filmu je reprezentatívna prehľadová publikácia, ktorá originálnym spôsobom predstavuje a sumarizuje viac ako storočie kritického, nielen európskeho myslenia o vybraných filmoch, kinematografiách, svetových filmových kultúrach. Jej autormi sú štyria najvýznamnejší súčasní francúzski filmoví teoretici, estetici, filozofi – Jacques Aumont, Alain Bergala, Michel Marie a Marc Vernet. Napriek vlastnej akademickej profilácii nazývajú knihu učebnicou, avšak primárne im nešlo o tradičnú enumeráciu mien, definícií, pojmov či prístupov. V šiestich kapitolách dali prednosť skôr fokusu na pomenovanie toho najpodstatnejšieho, na prepojenia ideí, na jasnosť a stručnosť explikácie. Slovenský preklad štvrtého francúzskeho vydania Estetiky filmu, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1983 a ktorú autori pravidelne aktualizujú (v tomto vydaní je už aj kapitola o rozmachu digitálnej éry), je prvou publikáciou takéhoto zamerania a rozsahu u nás (po Aristarcovi, Plazewskom, alebo aj nedávno v Čechách vydanom Umení filmu od Kristin Thompsonovej a Davida Bordwella). Jej hlavným cieľom je sprostredkovať dnešnému mladému čitateľovi silu tradície i súčasnú šírku úvah o budúcnosti audiovízie.    

Kniha "Dvaja na ceste" od Mariána Pauera je silným príbehom o ceste, ktorá symbolizuje nielen fyzické putovanie, ale aj cestu životom, plnú osobných skúšok, rozhodnutí a hľadania zmyslu. Príbeh sleduje dvoch hlavných protagonistov, ktorí sa vydávajú na spoločnú cestu, ktorá sa stáva metaforou ich vlastného rastu, vzťahov a konfrontácie s minulými rozhodnutiami. Pauer vo svojej knihe zručne preplieta momenty introspekcie s dynamickým dejom, čím vytvára príbeh, ktorý nielen rozpráva, ale aj vyzýva čitateľa na zamyslenie sa nad vlastnými životnými voľbami. Kniha sa venuje témam priateľstva, lásky, osamelosti a hľadania osobnej identity v modernom svete. Súčasťou príbehu je aj intenzívna atmosféra, ktorá vás vtiahne do dejiska a umožní vám prežiť každý krok postáv, od chvíľ odpočinku až po náročné rozhodnutia, ktoré ich ovplyvnia. "Dvaja na ceste" je knihou o zdieľaní skúseností, o ceste, ktorú nikdy nekráčame úplne sami, a o sile, ktorú môžeme čerpať z druhých, aj keď sa zdá, že sme na vlastnej ceste k zmyslu života.

Na otázku „co je nového ve společnosti“ odpovídají novináři, zvědaví sousedé, nebo sociologové. Poslední jmenovaní se během 20. století snažili vysvětlit třídy, elity či problémy měst. Co však tyto velké teorie říkají o nás? Žijeme v době, ve které se často skloňují slova krize a rozpad společnosti. Je zřejmé, že dnes nám klíče k vlastní identitě poskytují drobnější věci – například taková molekula adrenalinu. Ten se stal biochemickou celebritou, pojítkem kmenů těch, kteří vyhledávají extrémní zážitky a jdou za hranu všednosti. Jak dnešní sociologie zkoumá podobné kulturní fenomény? Co se můžeme dozvědět o společnosti díky studiu nudy nebo diska?

Medzinárodný festival populárnej hudby Bratislavská lýra bol v časoch "železnej opony" jedným z najprestížnejších európskych pódií autorskej piesne. Od svojho vzniku v roku 1966 až po Nežnú revolúciu dokázal vzkriesiť takmer nejestvujúcu scénu populárnej hudby, spájal oba národy a ľuďom v Československu prinášal nádej na lepší život.

Hudobný film o prvých láskach a neláskach, priateľstvách i rozchodoch mladých ľudí. Film vznikol na motívy rovnomenného románu Eleonóry Gašparovej.

Príbeh mladého medika (Maroš Kramár), ktorý prichádza do horskej dediny po tom, ako bol potrestaný za nelegálny interrupčný zákrok. Film vypovedá o morálnom rozklade spoločnosti, kde sa rozkrádanie a kompromisy stali každodennou realitou. Tvorcom sa podarilo zájsť asi najďalej, ako to bolo v polovici osemdesiatych rokov pri kritike súčasnosti možné. Negatívny obraz umocňuje situovanie príbehu do prostredia slovenskej dediny, ktorá je u nás tradične spájaná s pevnými zásadami a nepokrivenými hodnotami.

Príbeh o legendárnom ľudovom hrdinovi a zbojníkovi Jurovi Jánošíkovi (1688 – 1713) a o spoločenských vzťahoch na Slovensku koncom 17. a začiatkom 18. storočia. Prvá epocha rozpráva o Jánošíkom detstve, štúdiách a návrate do rodného kraja. Druhá epocha zachytáva Jánošíkov odchod do hôr, formovanie zbojníckej družiny, protifeudálny odboj a končí sa Jánošíkovou popravou.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Zuzana je príťažlivá a sympatická študentka výtvarného umenia, ktorá popri štúdiu pracuje, pretože by chcela začať žiť podľa vlastných predstáv. Vďaka svojmu prístupu k svetu a zmyslu pre dobrodružstvo sa dostáva do rôznych neočakávaných a pikantných situácií. Tak ako mnoho mladých ľudí sa snaží nájsť to, čo by ju napĺňalo, čo by chcela robiť, zistiť, s kým by chcela žiť. Od jedného milenca v Bratislave uteká do Paríža za druhým, keď má byť v škole, je v práci, keď je v škole, spí, keď má byť doma, cestuje po svete. Jednoducho sa často cíti byť o dve slabiky pozadu. A to nielen doslovne pri práci v dabingu, ale v prenesenom význame vo svojom vlastnom živote. Film je určený predovšetkým mladým ľuďom, je plný skvelej hudby Jana P. Muchowa ( Samotáři, Jedna ruka netleská, Šeptej ) a rovnako výborných a uvoľnených hereckých výkonov.