Cinepur 159/2025

Najnovšie vydanie filmového časopisu prináša bohatý výber tém z českého aj svetového filmu. Nájdete tu reflexiu MFF Karlovy Vary, rozhovor s Martinom Duškom či texty o filme The Noah, seriáli The Last of Us a hre Indiana Jones and The Great Circle.

Hlavná tematická časť sa venuje aktuálnemu stavu českého filmu – od podmienok scenáristov a scenáristiek, cez nerovnosti na trhu autorskej práce, až po zastúpenie žien v kinematografii a situáciu v českej animácii. Nechýbajú recenzie, esej o hudbe vo videohrách, pohľad na dokument The Settlers a úvahy o autentickosti a absurdite vo filme.

Obsahovo bohaté číslo pre všetkých, ktorí chcú rozumieť nielen filmom, ale aj prostrediu, v ktorom vznikajú.

Číslo otvára štúdia venovaná poetike dokumentárnej tvorby Drahomíry Vihanovej od Martina Šrajera z NFA Praha. Pokúša sa v nej analyzovať „hľadanie tvaru“ dokumentu v rámci korpusu šestnástich filmov, ktoré Vihanová nakrútila pod hlavičkou Krátkeho filmu Praha v rokoch 1977 – 1989.  V rubrike STUDIUM vychádza aj obsiahly text Petry Hanákovej venovaný „úspešnému starnutiu“ hollywoodskych hviezd, ktoré skúma v rámci kariér piatich vybraných hereckých legiend (od Roberta Redforda po Morgana Freemana). V rubrike zameranej na dejiny slovenskej kinematografie sa rakúska autorka Simone Wille venuje jednému z najznámejších indických filmov Vlada Kubenka Moderní indickí maliari. Spomienkam na atomické kontexty doby prvej polovice 60. rokov, ktoré poznačili nakrúcanie filmu Každý týždeň sedem dní sa venuje Milan Cyroň v rozhovore s Eduardom Grečnerom. Rudolf Schimera venoval niekoľko poznámok  otázke prelínania členov redakcie Cahiers du cinéma s vymedzovaním autorstva francúzskej novej vlny. V rámci reflexií uvádzame aj krátky obdivný text nášho stáleho spolupracovníka Paola Speranzu venovaný ženskej novej vlne v talianskom filme. Košický autor Martin Konečný uzatvára číslo vhľadom do reflexie Osvobozeného divadla Voskovca a Wericha v predvojnovej východoslovenskej tlači.

Najnovšie číslo filmového časopisu Cinepur prináša tému „Televize a dějiny“, ktorá skúma prepojenia medzi televíznym médiom, historickou pamäťou a kultúrnou identitou. Redakcia sa venuje tomu, ako televízia formuje naše vnímanie minulosti – od dokumentárnych a historických seriálov cez reality TV až po politickú satiru.

V tematickom bloku nájdete napríklad texty Lukáša Skupu, Kamily Zlatuškovej, Jany Čížkovskej či Jaroslava Pinkasa o televíznej histórii, profil režisérky Evy Sadkovej či štúdiu o seriáloch šesťdesiatych rokov.

Okrem hlavnej témy číslo prináša aj množstvo ďalších rubrík – rozhovor s gruzínskou režisérkou Deou Kulumbegašvili, portrét tvorby Džafara Panahího, eseje o japonských tokusacu seriáloch či o digitálnom impresionizme vo filme. Nechýbajú ani pravidelné rubriky Kritika, Videohra, Soundtrack či Kniha, ktoré reflektujú nové tituly ako Život v hajzlu, Dokonalá shoda či Doom: The Dark Ages.

Cinepur 161 tak predstavuje pestrý a premyslený pohľad na to, ako televízia – ako médium i kultúrny priestor – rozpráva a pretvára dejiny.