Film.sk NO. 11/2022

Herec Ivan Palúch je jednou z najosobitejších hereckých osobností slovenskej, nielen filmovej kultúry. Preslávil sa ako charizmatický interpret filmových, televíznych či divadelných postáv. Spolupracoval s významnými osobnosťami európskeho filmu – Františkom Vláčilom, Aleksandarom Petrovićom či Volkerom Schlöndorffom, jeho hereckými partnermi boli Annie Girardot, Anna Karina či David Warner. Jeho sľubne rozvíjajúcu sa kariéru však narušila „normalizácia“. Ambíciou knihy je napraviť tento stav a pripomenúť herecké kvality Ivana Palúcha, ktorý na prelome 60. a 70. rokov stál na prahu hviezdnej kariéry, presahujúcej hranice Československa. Kolektív autorov profilu herca Ivana Palúcha vo svojich štúdiách, doplnených o rozhovory s hercom a spomienkové pohľady kolegov a priateľov, mapuje herecké i životné osudy tohto charizmatického herca.

V decembrovom čísle Film.sk si môžete prečítať aj: Tému o digitalizácii slovenského filmového dedičstva, Rozhovor s režisérom Jurajom Lehotským o jeho novom filme Plastic Symphony aj rozhovor s poľskou reportérkou Katarzynou Surmiak-Domańskou o jej knihe Kieślowski v detaile, ktorú v slovenskom preklade vydal Absynt - príbehy a reportáže, O novinkách Plastic Symphony a Superžena, Recenzie na ±90, Odpočítavanie – posledný film Ivana Palúcha, Udalosť, Nezanechať stopy, Drsne a nežne, Odchádzania, Film Turnaj snov, Trojuholník smútku a ŠtB: Prísne tajné, Ohlasy na podujatia Výročné ceny Asociácie slovenských filmových strihačov, 26. Festival Áčko a množstvo ďalších zaujímavých článkov. Príloha: Podporené a nepodporené projekty v Audiovizuálnom fonde v roku 2021

Letné dvojčíslo Film.sk obsahuje na 64 stranách pravidelné rubriky aj texty, ktoré sa venujú 50. výročiu MFF Karlove Vary. V tejto súvislosti prináša rozhovor s Evou Zaoralovou – bývalou umeleckou riaditeľkou festivalu, v súčasnosti jeho umeleckou poradkyňou. Okrem toho ponúka výber z ocenení, ktoré v histórii festivalu získali slovenské filmy a slovenskí tvorcovia. Samozrejme, venujeme sa aj aktuálnemu 50. ročníku MFF (3. – 11. 7.) a slovenskej účasti na ňom. Na obálke Film.sk 7-8/2015 je pritom záber z nového filmu Mateja Mináča Očami fotografky – je to dokument s inscenovanými prvkami, ktorý má vo Varoch svetovú premiéru a vypovedá o režisérovej mame, fotografke Zuzane Mináčovej. V hlavnom rozhovore letného dvojčísla odpovedá na otázky herec Ivan Palúch, ktorý v júni oslávil 75 rokov a na Filmový chodník slávy pred Divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave pribudla tabuľka s jeho menom, ktorou ho ocenil MFF Bratislava. Ivan Palúch spolupracoval v 60. rokoch s uznávanými európskymi režisérmi, stvárnil pozoruhodné filmové úlohy a navštívil aj prestížne fetivaly. V časoch normalizácie sa však dostal do celkom inej pozície...

Slávnosť v botanickej záhrade (1969) Svieži a zrelý debut talentovaného, predčasne zosnulého režiséra je farebnou, mozaikovitou feériou o potrebe zázraku v ľudskom živote. Havettov originálny film spája inšpirácie naivným maliarstvom, dielami francúzskeho impresionizmu a nemou filmovou groteskou, rovnako však čerpá tiež z tradícií a ľudových zvyklostí obyvateľov Západného Slovenska. Ľalie poľné (1972) Druhý a zároveň posledný celovečerný film Ela Havettu patrí k najpozoruhodnejším dielam slovenskej kinematografie. Vznikol ako tvorivá parafráza Šikulovej prózy a jeho hrdinami sú vojnoví veteráni, ktorí sa vracajú z I. svetovej vojny do rodného kraja, kde sa snažia nájsť domov a pevne zakotviť. Rovnako silná je však aj ich túžba po tuláctve a voľnom živote.

Slávnosť v botanickej záhrade (1969) Svieži a zrelý debut talentovaného, predčasne zosnulého režiséra je farebnou, mozaikovitou feériou o potrebe zázraku v ľudskom živote. Havettov originálny film spája inšpirácie naivným maliarstvom, dielami francúzskeho impresionizmu a nemou filmovou groteskou, rovnako však čerpá tiež z tradícií a ľudových zvyklostí obyvateľov Západného Slovenska. Ľalie poľné (1972) Druhý a zároveň posledný celovečerný film Ela Havettu patrí k najpozoruhodnejším dielam slovenskej kinematografie. Vznikol ako tvorivá parafráza Šikulovej prózy a jeho hrdinami sú vojnoví veteráni, ktorí sa vracajú z I. svetovej vojny do rodného kraja, kde sa snažia nájsť domov a pevne zakotviť. Rovnako silná je však aj ich túžba po tuláctve a voľnom živote.