Film.sk NO. 6/2024 + Register 24. ročníka (2023) Film.sk (príloha)

Co dělá producent? Jak hledat příběh pro film? Jak vybrat režiséra a jak sehnat peníze na svůj projekt? Na základní otázky o producenství odpovídají skripta televizního dramaturga a producenta Jana Šterna. Publikace popisuje náplň profese producenta v hrané tvorbě a představuje všechny oblasti jeho práce od výběru námětu přes natáčení až po shánění finančních prostředků. Skripta jsou plná praktických tipů a zkušeností autora a přináší přehled a možná řešení problémů, na které producent ve své praxi naráží. Publikace je skvělým prvním krokem pro všechny zájemce o producentství ve filmu či televizi.

K čemu se vlastně filmařovi hodí zvukař? Jaká je úloha zvuku při natáčení? A při přípravách? A v postprodukci? A jak to, že ten samý zvukař někdy dodá perfektně čistý zvuk a jindy ne? A proč by měli zvuk řešit i tvůrci – nezvukaři? Co je potřeba zajistit, aby zvuková stránka vašeho filmu byla co nejlepší? Pokud vás zajímají odpovědi na tyto otázky, a zároveň nejste zvukaři a nechcete se utopit ve složité teorii, tato kniha je tady právě pro vás.

Druhý díl příručky pro filmaře-nezvukaře. Kde první díl vysvětluje, jak je třeba při natáčení audiovizuálního díla postupovat, aby bylo možné nějak pracovat se zvukem, tam druhý díl přináší praktické příklady toho, co vše je možné se zvukem dělat – včetně naznačení principů, na nichž jednotlivé postupy stojí. Odhalíme, že vše souvisí se vším, a zabrousíme i do ostatních filmařských profesí, i do několika vědních disciplín.

Kniha, ktorá je aj zároveň učebnicou mediálnej etiky, definuje postavenie režiséra ako najvyššie kompetentného a zodpovedného pracovníka pri dodržiavaní etických a morálnych princípov. Máte pocit, že morálka a etika sa vytratila z našich životov? Že otvorením mediálneho priestoru sa z mnohých filmárov a televíznych režisérov stali drzí vykrádači našich súkromných životov? Renomovaná slovenská režisérka Yvonne Vavrová s bohatou medzinárodnou filmovou a televíznou skúsenosťou  radí, ako sa vyhnúť mnohým tvorivým dilemám pri nakrúcaní. Orientuje aj bežného čitateľa, a potencionálneho účinkujúceho, že nie všetko si musí nechať páčiť od autority akou je režisér. Opiera sa o slovenské, české aj anglické Etické kódexy verejnoprávnych televízií, aby ukázala, že nie všetko umelecké je aj korektné a že slušnosť a etika je základným predpokladom práce profesionálneho režiséra. Odborné recenzie: „Odborných publikácií, týkajúcich sa televízie a filmu, je množstvo. Menej ich je o práci tvorivých tímov, ktoré filmy realizujú a ešte menej o ich etike alebo neetike pri tvorbe diel. A tu prichádza autorka, ktorá, pravdepodobne ako prvá, ozrejmuje etiku režiséra, tej veľmi zodpovednej, nebojím sa zdôrazniť, že najzodpovednejšej osoby v procese tvorby, keď analyzuje umeleckú funkciu režiséra hraných a dokumentárnych filmov.“ Prof. PhDr. Andrej Tušer, CSc. „Významná slovenská dokumentaristka a režisérka Yvonne Vavrová problematiku profesní etiky chápe široce, věnuje se jejím dějinám a pak konkrétním etikám. Zajímají témata jako práce se skrytou kamerou, skrytým mikrofonem, problematika autorizace a vůbec autorství a jeho ochrany nikoliv jen ve smyslu autorského zákona, ale také právě ve smyslu etickém. Považuji práci Yvonne Vavrové za velmi cenný příspěvek do debaty.“  Doc. PhDr. Miroslav Zelinský, CSc

Súčasťou akéhokoľvek uvažovania o priestorovom zvuku je pochopiť podstatu zvukovej skladby, jej obsah, štruktúru a tvorivé nazeranie na prácu s jednotlivými zvukovými komponentami. K tomu treba ovládať umelecko realizačné prostriedky, ktoré nám poskytuje súčasný vývoj zvukových technológií v oblasti filmovej tvorby. V predkladanom texte môže čitateľ nájsť všetky potrebné informácie, ktoré mu pomôžu pri ich následovnom kreatívnom uvažovaní o zhmotnení filmového časopriestoru dostupnými zvukovými prostriedkami. Súčasťou predkladaného textu je aj pohľad na jeho praktickú realizáciu od prvého kontaktu s literárnym, neskôr aj technickým scenárom, cez nakrúcanie, zvukovú postprodukciu až po finálnu mixáž priestorového zvuku. Obsahovú časť tvorí tiež bohatá obrazová príloha (163 obrázkov a fotografií).

Čitateľské ohlasy na novelu Panna zázračnica Dominika Tatarku, spolu s obrodou výtvarníckej československej surrealistickej skupiny podnietili rozhodnutie adaptovať túto vojnovú novelu. Panna zázračnica je filmom o vnútornom svete človeka, a tak mohol Uher na jeho zobrazenie využiť všetky prvky avantgardy. Keďže dielo vychádza zo surrealizmu, stali sa základnými prvkami filmu sen, fantázia a zobrazovanie podvedomia či duše. Ide o banálny príbeh mladej Anabely a mužov okolo nej: Tristana, jeho priateľov – umelcov a sochára posmrtných masiek Havrana. Dej nehrá podstatnú úlohu, je len akousi pomôckou na vyjadrenie pocitov, nálad a voľne pospájaných myšlienok.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.