KINO IKON 1/2019

Recenzovanú rubriku Studium reprezentuje v prvom „pandemickom“ čísle tohtoročného Ikonu štúdia Miroslava Vlčeka venovaná prvej dekáde fungovania Audiovizuálneho fondu, tu s fokusom na podporu slovenskej dokumentárnej tvorby pre kiná. Jedna z hlavných línií časopisu o kinematografickej filozofii pokračuje článkom Terezy Hadravovej o kognitivizme a filmovej teórii, plus rozhovorom s popredným nemeckým filmozofom Berndom Herzogenrathom. Ďalšom témou čísla je tvorba Volkera Schlöndorffa, o ktorom nielen písal ale aj s ním urobil pôvodný rozhovor Martin Palúch u neho doma v Berlíne. Druhá kľúčová línia posledných čísel časopisu sa venuje spojeniam filmu a výtvarného umenia, resp. filmom výtvarníkov. Tentoraz sa Franz Milec zameral na filmovú a video tvorbu Vladimíra Kordoša. V sekcii Dvojdotyk sa autorky Jana Wild a Petra Hanáková venujú pop fenoménom v kontexte filmovej kultúry. V rubrike reflexií sa Radka Hoffmanová zamerala na nedávno ocenený seriál Eufória.

V rubrike Studium číslo uvádza prvú časť rozsiahlejšej štúdie Gabriely Kisovej Umelci v službe venovanú dokumentárnym portrétom slovenských výtvarníkov, ktoré boli nakrútené do roku 1989. V jubilejnej rubrike Prvé storočie (1921 – 2021) uvádzame príspevky o menej známych kapitolách dejín slovenskej kinematografie od historičky Petry Hanákovej i zvukára Tobiáša Potočného. Tomáš Hudák sa v rubrike Rozhovor venuje s kurátorkou a programovou dramaturgičkou Kim Knowlesovou prepojeniam súčasného experimentálneho filmu, etiky a environmentálneho vedomia. Dvojpohľad Rudolfa Urca a Milana Černáka sa zameriava na ďalšie súvislosti a detaily spravodajského a dokumentárneho filmu roku 1968.

Recenzovanú rubriku Studium tentoraz tvoria dve výrazné české štúdie, jedna venovaná problematike francúzsko-československých filmových koprodukcií v rokoch 1958 – 1970 (David Čeněk), druhá sa venuje filmov od výtvarníkov, konkrétne tvorbe Miloša Šejna z prelomu 70. a 80. rokov (Martin Blažíček). Téma výtvarného umenia a filmu, uvádzania filmov v galériách, pokračuje aj v ďalších príspevkoch – šéf festivalu v Oberhausene L.-H. Gass píše o skulpturálnosti filmu, Franz Milec sa zameral na tvorbu Ľubomíra Ďurčeka, Jozef Červenka upozornil na výstavný projekt Bélu Tarra vo Viedni a Denisa Jašová sa venovala tvorbe Mayi Deren. V pravidelnej rubrike Kinematografická filozofia jej autorky pripravili rozhovor s americkým filmovým teoretikom Timothym Corriganom Etika a estetika reálneho; súčasťou rubriky sa stal aj preklad jeho textu Film a pavučina popisu. Číslu dominuje rozsiahla diskusia o filme Juraja Šlauku Punk je hned!

Druhé číslo časopisu Kino-Ikon v úvodnej rubrike STUDIUM pokračuje v letnej okrúhlej téme (70. výročie SNP) druhou časťou rozsiahlej štúdie Evy Filovej o premenách  slovenskej „povstaleckej“ krátkometrážnej tvorby do 80. rokov minulého storočia. HLAVNOU TÉMOU čísla sa pri príležitosti 25. výročia pádu komunizmu a 20. výročia „samostatnej“ slovenskej kinematografie stalo ďalšie kolo bilancovania jej úspechov i stagnácií. Tematický blok pripravili Jana Dudková v spolupráci s Máriou Ferenčuhovou. „Môžeme slovenskú ponovembrovú kinematografiu vnímať ako postupne sa osamostatňujúcu? Ak áno, tak vo vzťahu k čomu a v akom hodnotovom meradle sa osamostatnila? – kladú v úvode základné otázky celého bloku, ktorý vychádza z projektu riešeného Ústavom divadelnej a filmovej vedy SAV a Katedrou audiovizuálnych štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU pod názvom Slovenská kinematografia po roku 1989.

Prvú tému čísla tvorí rozsiahla kritická rekapitulácia domácej filmovej produkcie za rok 2014. Jednotlivé príspevky v konštelácií referát a ko-referát - venovanej množstvu a najmä kvalite ročnej "úrody" hraných, dokumentárnych a animovaných filmov - zazneli na úvod verejných diskusií, ktoré sa uskutočnili ako  sprievodný program prehliadky Týždeň slovenského filmu (apríl 2015). V druhej téme pripravila hosťujúca editorka E. Šošková (FTF VŠMU) súbor textov a súčasnom animovanom filme. Vybraní autori sa venujú tak mysleniu o fenoménoch histórie a súčasnosti slovenského animovaného filmu (Šošková, Krišková, Uhrinová), napr. tradícii rozprávok alebo edukatívnej funkcii animovaných filmov pre deti, ako aj vybraným prípadovým štúdiám filmov i autorov (Zbojník Jurko, tWINs, Lokalfilmis, profil W. Boeowczyka, Herečka tisícročia). V rubrike ROZHOVORY nadviaže číslo na druhú a hlavnú tému čísla rozhovorom E. Šoškovej s jedným z najznámejších kolibských vedúcich produkcie krátkych a anim. filmov P. Forischom.

Zborník Súčasné filmové teórie 2 s podnázvom Metódy a prístupy sa venuje audiovizuálnym reprezentáciám reality, fixovaniu spoločenskej a individuálnej pamäti v audiovizuálnych dielach a zmenám ich „čítania“ podľa rodového, historického a žánrového kľúča. Vstupná štúdia J. Paštékovej Dievča v ťažkostiach načrtáva paradigmatiku filmovej teórie v 20. a 21. storočí v kontexte európskej filmovej vedy. Berie do úvahy aj podmienky univerzitného výskumu a hľadania metodológie. Časť Reprezentácie prináša dokončenie monografie Z. Mojžišovej Zrkadlo zrkadla v zrkadle II. Štúdia E. Bindera Pravdivostná hodnota ako vyjadrenie vzťahu reality a fikčného sveta sa zameriava na konštrukciu fikčného priestoru zohľadňujúcu anti-mimetické teórie. E. Filová sa v príspevku Filmová pamäť venuje forme svedectva ako osobného prežívania histórie.