KINO IKON 1/2020

V recenzovanej rubrike Studium dominuje text Jany Dudkovej venovaný obrazom mládeže, revolúcie a konformizmu v slovenskej televíznej tvorbe na začiatku deväťdesiatych rokov. V prvej tematickej rubrike Audiovizuálne dedičstvo sa číslo venuje prvému medzinárodnému semináru o výskume, reštaurovaní distribúcii a programovaní filmov, ktorý sa v decembri 2018 uskutočnil v Kine Lumière, tým že publikuje rozšírené príspevky Jonathana Owena a Daniela Birda. Prvé číslo zároveň v druhom tematickom bloku otvára novú rubriku, líniu textov (prekladov i pôvodných textov renomovaných svetových i domácich autorov) venovaných spojeniam filmu a filozofie, ktorú pripravili a aj v ďalších číslach budú pripravovať Tereza Hadravová a Andrea Slováková. Kľúčovou štúdiou tohto čísla a rubriky sa stal text Temné slnká a jasná planéta od Thomasa Elsaessera venovaný filmu Larsa von Triera Melanchólia.

Prvé číslo pokračuje vo veľkom historicko-analytickom prieskume modelov narácie v slovenskom hranom filme, pričom tentoraz sa autori Katarína Mišíková a Juraj Mojžiš zamerali na obdobie prelomu 50. a 60. rokov. Príkladom klasického kinofilného výkladu filmu je v rubrike aj štúdia Stanislavy Přádnej z pražskej Filozofickej fakulty venovaná film Jane Campionovej Portrét dámy. Základom čísla je tematický blok zameraný na tvorbu Bélu Tarra. Podnetom k prvej rozsiahlejšej reflexii u nás sa stal profil jeho filmov na prehliadke Febiofest 2009. Celkovo predstavia Tarrovu tvorbu štúdie Juraja Mojžiša a Michala Michaloviča. V prípadových štúdiách sa jednotlivým filmom budú venovať ďalší domáci autori (Ciel, Dudková, Mojžišová). Výber dotvára esej spisovateľa Pétera Esterházyho práve o Satanskom tangu. Blok by mal uzatvárať aktuálny rozhovor s Bélom Tarrom, ktorý s ním v jeho budapeštianskom štúdiu zaznamenali Michal Michalovič a Matyás Prikler.

V rubrike Studium číslo uvádza prvú časť rozsiahlejšej štúdie Gabriely Kisovej Umelci v službe venovanú dokumentárnym portrétom slovenských výtvarníkov, ktoré boli nakrútené do roku 1989. V jubilejnej rubrike Prvé storočie (1921 – 2021) uvádzame príspevky o menej známych kapitolách dejín slovenskej kinematografie od historičky Petry Hanákovej i zvukára Tobiáša Potočného. Tomáš Hudák sa v rubrike Rozhovor venuje s kurátorkou a programovou dramaturgičkou Kim Knowlesovou prepojeniam súčasného experimentálneho filmu, etiky a environmentálneho vedomia. Dvojpohľad Rudolfa Urca a Milana Černáka sa zameriava na ďalšie súvislosti a detaily spravodajského a dokumentárneho filmu roku 1968.

Recenzovanú rubriku Studium tentoraz tvoria dve výrazné české štúdie, jedna venovaná problematike francúzsko-československých filmových koprodukcií v rokoch 1958 – 1970 (David Čeněk), druhá sa venuje filmov od výtvarníkov, konkrétne tvorbe Miloša Šejna z prelomu 70. a 80. rokov (Martin Blažíček). Téma výtvarného umenia a filmu, uvádzania filmov v galériách, pokračuje aj v ďalších príspevkoch – šéf festivalu v Oberhausene L.-H. Gass píše o skulpturálnosti filmu, Franz Milec sa zameral na tvorbu Ľubomíra Ďurčeka, Jozef Červenka upozornil na výstavný projekt Bélu Tarra vo Viedni a Denisa Jašová sa venovala tvorbe Mayi Deren. V pravidelnej rubrike Kinematografická filozofia jej autorky pripravili rozhovor s americkým filmovým teoretikom Timothym Corriganom Etika a estetika reálneho; súčasťou rubriky sa stal aj preklad jeho textu Film a pavučina popisu. Číslu dominuje rozsiahla diskusia o filme Juraja Šlauku Punk je hned!

Celé číslo prvého ikonu roku 2012 bude venované téme normalizácie a filmu. Podnetom k celému tematickému zameraniu čísla sa stala pracovná konferencia Katedry audiovizuálnych štúdií, ktorá sa pod názvom NORMALIZÁCIA V (ČESKO)SLOVENSKEJ KINEMATOGRAFII uskutočnila v dňoch 1. – 2. decembra 2011 v kinosále FTF VŠMU v Bratislave. Základ čísla budú tvoriť príspevky českých i slovenských historikov a kritikov: Václava Maceka, Jeleny Paštekovej, Juraja Mojžiša, Luboša Ptáčka, Evy Filovej, Zdenka Hudeca, Martina Ciela a Jadwigy Hučkovej. Kino-Ikon opäť doplní aj číslo časopisu FRAME – rovnako zamerané na analýzy filmov normalizačného obdobia našej kinematografie.

Číslo otvára trojica rozsiahlych štúdií. V prvej sa Petra Hanáková venuje jednej z málo známych postáv slovenskej filmovej tvorby a výroby z obdobia vojnových 40. rokov Pavla Čambalu. Na jej portrét málo známeho hýbateľa slovenského filmovníctva nadväzuje štúdia Márie Ferenčuhovej zameraná na rétoriku a poetiku slovenských non-fiction filmov z produkcie Školfilmu a Nástupu. Viac na tému čísla (čs. nová vlna) už nadväzuje štúdia Milana Klepikova z NFA odkrývajúca pozadie vzťahu tvorcov francúzskej novej vlny k predchádzajúcej cinéma de qualité. V hlavnej téme sa číslo venuje čs. kinematografii 60. rokov – českým pohľadom sú sledované slovenské filmy a naopak. Impulzom k téme bolo okrem iného aj minuloročné pripomínanie 50. rokov vzniku kľúčových diel čs. filmovej novej vlny. V súbore textov, pod dohľadom editora témy Petra Michaloviča, pritom pôjde o nové pohľady na vybrané diela susednej novej vlny.