Etika režiséra – Morálny kompas pre každého filmára (Knihy)
Kniha, ktorá je aj zároveň učebnicou mediálnej etiky, definuje postavenie režiséra ako najvyššie kompetentného a zodpovedného pracovníka pri dodržiavaní etických a morálnych princípov. Máte pocit, že morálka a etika sa vytratila z našich životov? Že otvorením mediálneho priestoru sa z mnohých filmárov a televíznych režisérov stali drzí vykrádači našich súkromných životov? Renomovaná slovenská režisérka Yvonne Vavrová s bohatou medzinárodnou filmovou a televíznou skúsenosťou radí, ako sa vyhnúť mnohým tvorivým dilemám pri nakrúcaní. Orientuje aj bežného čitateľa, a potencionálneho účinkujúceho, že nie všetko si musí nechať páčiť od autority akou je režisér. Opiera sa o slovenské, české aj anglické Etické kódexy verejnoprávnych televízií, aby ukázala, že nie všetko umelecké je aj korektné a že slušnosť a etika je základným predpokladom práce profesionálneho režiséra.
Odborné recenzie:
„Odborných publikácií, týkajúcich sa televízie a filmu, je množstvo. Menej ich je o práci tvorivých tímov, ktoré filmy realizujú a ešte menej o ich etike alebo neetike pri tvorbe diel. A tu prichádza autorka, ktorá, pravdepodobne ako prvá, ozrejmuje etiku režiséra, tej veľmi zodpovednej, nebojím sa zdôrazniť, že najzodpovednejšej osoby v procese tvorby, keď analyzuje umeleckú funkciu režiséra hraných a dokumentárnych filmov.“ Prof. PhDr. Andrej Tušer, CSc.
„Významná slovenská dokumentaristka a režisérka Yvonne Vavrová problematiku profesní etiky chápe široce, věnuje se jejím dějinám a pak konkrétním etikám. Zajímají témata jako práce se skrytou kamerou, skrytým mikrofonem, problematika autorizace a vůbec autorství a jeho ochrany nikoliv jen ve smyslu autorského zákona, ale také právě ve smyslu etickém. Považuji práci Yvonne Vavrové za velmi cenný příspěvek do debaty.“ Doc. PhDr. Miroslav Zelinský, CSc
Anotácia
Číslo otvára štúdia českého estetika Vlastimila Zusku venovaná fenoménu atmosféry ako inovatívnej estetickej kategórii, o ktorej sa často uvažuje aj v kontexte filmovej tvorby (od Bélu Balázsa). Jednou z hlavných tematických línií, ktorá prechádza rôznymi rubrikami je história kín z hľadiska sociálneho, politického, architektonického, technologického v rôznych filmových kultúrach – od slovenskej (Slavomíra Macáková), cez iránsku (Martin Kaňuch), po japonskú (Rudolf Schimera). V bohatej rubrike rozhovorov sa venujeme filozofickému čítaniu filmov (Paisley Livingstone), filmovej tvorbe a umelej inteligencii (Viera Čákanyová) alebo výnimočnosti Hanákových Obrazov starého sveta (Daniel Bird, Jonathan Owen). Štefan Komorný v laudatiu pripomína osobnosť hlavného kolibského technológa Róberta Hardonyiho (1930 – 2009). Pozoruhodná študentská reflexia Anny Gazdíkovej rozkrýva filozofiu Záhrady Martina Šulíka.
Technické informácie