Anton Srholec

Čitateľské ohlasy na novelu Panna zázračnica Dominika Tatarku, spolu s obrodou výtvarníckej československej surrealistickej skupiny podnietili rozhodnutie adaptovať túto vojnovú novelu. Panna zázračnica je filmom o vnútornom svete človeka, a tak mohol Uher na jeho zobrazenie využiť všetky prvky avantgardy. Keďže dielo vychádza zo surrealizmu, stali sa základnými prvkami filmu sen, fantázia a zobrazovanie podvedomia či duše. Ide o banálny príbeh mladej Anabely a mužov okolo nej: Tristana, jeho priateľov – umelcov a sochára posmrtných masiek Havrana. Dej nehrá podstatnú úlohu, je len akousi pomôckou na vyjadrenie pocitov, nálad a voľne pospájaných myšlienok.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Dramatický príbeh z obdobia vojnovej Slovenskej republiky. Vo františkánskom kláštore jedného malého slovenského mesta sa pred fašistami ukryje mladý poľský vojnový zbeh, nadaný organista. Pre svoje nadanie sa dostáva do konfliktu s miestnym regenschorim, obmedzeným vo svojich ľudských aj duchovných hodnotách. Stretnutie talentu a krásy s ľudskou malosťou vyústi do závisti a zloby, ktoré vyštvú Felixa z dočasného duchovného úkrytu späť do vojnového existenčného ohrozenia.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Po úspešných a filmársky inovatívnych dielach Vlčie diery, Štyridsaťštyri a Kapitán Dabač sa Bielik v ďalšom období zameral viac na divákov. Vo filmoch Jánošík a Majster kat ho viac ako filmová reč zaujímala umelecká invencia, dôraz kládol na farebnosť, výpravu svojich diel i dobové kostýmy. Majster kat je cenný v tom, že ako jeden z mála zobrazuje obdobie vpádu Turkov na územie Slovenska. Je príbehom dvoch priateľov – rybára Richardusa a posledného bratislavského kata Emila. Spája ich a nakoniec i rozdeľuje láska k jednej žene. Občas teatrálne herecké výkony neuberajú filmu na príťažlivosti, naopak, robia z neho aj po rokoch zaujímavé, hororové, ale i komické dielo.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Balada o láske, nenávisti a hľadaní cesty z osamelosti. Dramatický príbeh uzavretého a neprístupného hrnčiara Martina Lepiša, ktorého dedinčania považujú za pôvodcu niektorých živelných pohrôm. Na základe falošných udaní stratil ženu, dom aj slobodu. Po rokoch sa vracia do rodnej dediny. Minulosť však nemožno prekonať a priepasť, ktorá delí hrnčiara od dedinčanov, je priveľká. S nasadením vlastného života zachráni stádo dobytka, ktoré sa vysoko v horách ocitne ohrozené lesným požiarom. Ani tento statočný čin mu však nevráti miesto v dedinskej pospolitosti.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Sovietskymi tábormi GULAG prešli milióny ľudí, medzi nimi aj tisíce slovenských občanov. Filmový dokument konfrontuje skúsenosti posledných žijúcich väzňov zo Slovenska - ich osudy sleduje od zatknutia až po návrat, cez stretnutie so smrťou spoluväzňov, surovosťou podsvetia, ale aj obetavosťou zdravotníkov v podmienkach lágrov a nehostinnej prírody.

Sugestívne portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí dokážu aj v stave civilizačného chaosu a neistoty žiť vnútorne slobodní. Tvorcovi filmu, režisérovi a scenáristovi Dušanovi Hanákovi, inšpirovanému fotografickými cyklami Martina Martinčeka, sa s výnimočnou citlivosťou podarilo zachytiť jedinečnosť sledovaných postáv, ich svojrázne postoje k životu i vzácnu morálnu čistotu.