Iná láska

Po Pomocníkovi v poradí druhá filmová adaptácia diela z románovej tvorby Ladislava Balleka sa odohráva vo fiktívnej pohraničnej dedine na juhu Slovenska krátko po druhej svetovej vojne, kedy sa hranice štátov ešte len zakresľovali na mapy. Do druhej polovice 40. rokov sa dostávame cez retrospektívne spomínanie štyridsaťročného spisovateľa na vlastné detstvo. Na neistú dobu, boj colníkov a pašerákov či pestré postavy multikultúrneho južného Slovenska sa tak pozeráme z pohľadu päťročného chlapca.

Tragikomický príbeh z prostredia východoslovenského vidieka vznikol na základe poviedok Milky Zimkovej, ktorá vo filme zároveň stvárnila hlavnú úlohu. Osudy Johany Ovšenej a jej nemanželskej dcéry Pavlíny sa vzájomne prelínajú. Johana, ktorá žila na dedine ako slobodná matka, prežíva svoj životný omyl opakovane v príbehu svojej dcéry. V divácky najúspešnejšom filme Štefana Uhra sa najmä vďaka dobrej znalosti prostredia podarilo tvorcom verne zachytiť osobitosti regiónu, mentalitu i spôsob života jeho obyvateľov

Komediálne ladený príbeh kamarátok, ktoré sa dostanú do problémov pre „nevinný“ žart, patrí k významným dielam slovenskej kinematografie. Päť dievčat je obvinených z podpísania zmluvy s diablom, v ktorej sa zaviazali zbaviť panenstva ešte pred maturitou. Vtipné filmové dielko s nadhľadom zobrazuje nedorozumenia medzi ženami a ich potenciálnymi milencami. Erotické scény nemali v tej dobe v našej kinematografii obdobu a aj moderný jazyk naivných herečiek či výstupy proti socialistickej morálke potvrdzujú, že éra 60. rokov bola naozaj uvoľnená.

Filmová adaptácia drámy Ivana Stodolu Bačova žena zachytáva neľahký život slovenských vysťahovalcov v časoch politického a sociálneho útlaku v období krátko pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Mladý bača Ondrej Muranica utečie pred tyraniou maďarských gazdov do ďalekej Ameriky. Sny a nádeje na lepší a spravodlivejší život mu však zmarí banské nešťastie. Ondrej stratí pamäť a doma je vyhlásený za mŕtveho. Pri svojom návrate do vlasti po rokoch zistí, že jeho žena sa vydala za jeho najlepšieho kamaráta.

Film zložený z troch samostatných satirických poviedok Petra Karvaša – Smutný káder, Typický prípad a Veľkorysá kampaň – veľmi vtipne a zároveň výstižne odhaľuje a kritizuje nedostatky vo fungovaní vtedajšej spoločnosti. Poviedky sú pospájané zábermi schvaľovacej komisie, ktorá si necháva film premietnuť, aby následne povolila či naopak zamietla jeho uvedenie do kín. Členovia komisie, ktorí sa v jednotlivých postavách na plátne spoznávajú, v prestávkach medzi premietaním vyjadrujú svoje pripomienky.

Dramatický príbeh o povestnej vzbure slovenských vojakov 71. trenčianskeho pešieho pluku proti dôstojníkom rakúsko-uhorskej armády sa odohráva počas prvej svetovej vojny v srbskom meste Kragujevac. Film je nielen otvorenou obžalobou nezmyselnosti vojnových konfliktov a vyjadrením spontánneho odporu voči násiliu, ku ktorému počas nich dochádza, ale aj holdom všetkým tým, ktorí sa nebáli na túto skutočnosť aj za cenu osobných následkov poukázať a odvážne sa tak vzoprieť bezohľadnej a neľudskej moci.