Panna a netvor

Po úspešných a filmársky inovatívnych dielach Vlčie diery, Štyridsaťštyri a Kapitán Dabač sa Bielik v ďalšom období zameral viac na divákov. Vo filmoch Jánošík a Majster kat ho viac ako filmová reč zaujímala umelecká invencia, dôraz kládol na farebnosť, výpravu svojich diel i dobové kostýmy. Majster kat je cenný v tom, že ako jeden z mála zobrazuje obdobie vpádu Turkov na územie Slovenska. Je príbehom dvoch priateľov – rybára Richardusa a posledného bratislavského kata Emila. Spája ich a nakoniec i rozdeľuje láska k jednej žene. Občas teatrálne herecké výkony neuberajú filmu na príťažlivosti, naopak, robia z neho aj po rokoch zaujímavé, hororové, ale i komické dielo.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Súdobá crazy komédia o troch bohémskych kamarátoch, ktorých vzrušenie z dobrodružstiev na hranici zákona, neviazaná zábava, sexuálna sloboda, radosť z maličkostí a žiadne obavy pred budúcnosťou privedú k spolupráci na krádeži slávneho obrazu Andyho Warhola z jednej bratislavskej výstavy.

Videá o paranormálnych javoch sa partii chalanov vymknú spod kontroly, keď prijmú ponuku neznámeho muža, nakrúcať v jeho dome. Udalosti naberú rýchly spád a dom začína odkrývať stále hrôzostrašnejšie tajomstvá. Všetko, čo sa v dome deje im najprv pripadá ako zlý vtip, ale veľmi rýchlo pochopia, že zlo existuje a je stále bližšie a silnejšie. Pohltení reportážou a vlastným strachom začínajú svoj boj o život...

Komédia o cukrárovi a starom mládencovi Šimonovi, ktorý sa stáva ľahkou obeťou svojho šéfa, matky a zástupu vydajachtivých žien. V príbehu sa objavujú osvedčené prvky takmer všetkých dôležitých období filmovej komédie, počnúc lumiérovskou etudou so záhradnou hadicou cez postavu melancholického tuláka až po postrach okolia - Jacqua Tatiho. Jurajovi Herzovi sa tak podarilo obohatiť nielen kolibskú dramaturgiu 80. rokov, ale najmä skromnú tradíciu slovenskej komédie.

Sugestívne portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí dokážu aj v stave civilizačného chaosu a neistoty žiť vnútorne slobodní. Tvorcovi filmu, režisérovi a scenáristovi Dušanovi Hanákovi, inšpirovanému fotografickými cyklami Martina Martinčeka, sa s výnimočnou citlivosťou podarilo zachytiť jedinečnosť sledovaných postáv, ich svojrázne postoje k životu i vzácnu morálnu čistotu.

Nick Carter, slavný americký detektiv, který je vždy ve střehu, přijíždí do malebné Prahy, aby vyřešil záhadné zmizení. Za doprovodu komisaře Ledviny poznává krásy okolí, točené pivo, klobásky, olomoucké syrečky a fackovací kulturu. Společně přichází na stopu nejzáhadnějšímu zločinci 20. století, přezdívanému Zahradník a vyřeší tak případ na Mozarta citlivé Adély. Groteskně laděný film Adéla ještě nevečeřela vábí diváka do barvitého skleníku animace a na sebevědomou parodii brakových detektivek. Divák vjede po naturalistickém mlaskajícím jazyku až do jícnu růžovofialové chapadlové Adély. Práce výtvarníka-animátora je brilantní. Herce, jimž v očích světélkuje okouzlení z natáčení tohoto filmu-hry, vede režisér přesně v poloze filmu, plošně a stylizovaně. Žánrová a profesionální čistota Adély je opravdu vzácná.