Muzika – Soundtrack

/ Muzika - Soundtrack
2,00 
skladom
VLOŽIŤ DO KOŠÍKA Pridané do košíka
soundtrack, 2008
Verzia pre tlač
Zdieľam:

Anotácia

Hudobné combo HuRyTan nahralo pod vedením skladateľa Roberta Mankoveckého soudtrack k úspešnému slovenskému filmu Muzika. Na CD sa nachádza "zábavový" repertoár, "vyšší populár", pôvodné skladby HuRyTanu, ale aj filmové kompozície a hity V dolinách Karola Duchoňa; Dievčatá Janka Lehotského; Baby, do not cry a Győngyháju lány legendárných formácií The Soulmen a Omega. Na soundtracku sa nachádza spolu 47 skladieb.

Playlist

Technické informácie

Zákazníci si kúpili aj tieto tituly

Zobraziť všetky produkty
blu-ray Obrazy starého sveta (Blu-ray)

Obrazy starého sveta (1972) Sugestívne portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí dokážu aj v stave civilizačného chaosu a neistoty žiť vnútorne slobodní. Tvorcovi filmu, inšpirovanému fotografickými cyklami Martina Martinčeka, sa podarilo s výnimočnou citlivosťou zachytiť jedinečnosť sledovaných postáv, ich svojrázne postoje k životu i vzácnu morálnu čistotu. Návraty k Obrazom starého sveta (2024) Filmová pocta tvorbe režiséra Dušana Hanáka zameriavajúca sa na jeho mimoriadne dielo Obrazy starého sveta (1972) v kombinácii so súvisiacimi krátkymi filmami Omša (1967) a Zanechať stopu (1970). Svojho času zakázané Obrazy starého sveta majú charakter slobodného, nezávislého kinematografického diela a hlboko ľudský rozmer napriek tomu, že vznikli po okupácii Československa v roku 1968, v čase najtvrdšej normalizácie. Dušan Hanák odkrýva zázemie ich vzniku, svoje názory a postrehy však vyjadria aj viaceré osobnosti, znalci a priatelia slobodnej filmovej tvorby. Omša (1967) Dokumentárny film zachytávajúci priebeh a aktérov kresťanského slávenia eucharistie. Zanechať stopu (1970) Druhým filmom Hanákovho večera je portrét majstra - hrnčiara Jána Frankoviča z Bardejova z r. 1970 . Pozoruhodná je forma tohto dokumentu, hýriaca nápaditými výrazovými prostriedkami, so silne pôsobivou metaforou, kontrapunktom, farebnou štylizáciou. Pritom Hanák nič neuberá z čara hrnčiarskeho remesla a osobnostného rozmeru majstra, ukazuje (dosť dávno) cesty portrétnej dokumentaristiky, ktorá sa, žiaľ, nestala ani dodnes veľmi vyšľapanou.