Zvuková dramaturgie audiovizuálního díla

K čemu se vlastně filmařovi hodí zvukař? Jaká je úloha zvuku při natáčení? A při přípravách? A v postprodukci? A jak to, že ten samý zvukař někdy dodá perfektně čistý zvuk a jindy ne? A proč by měli zvuk řešit i tvůrci – nezvukaři? Co je potřeba zajistit, aby zvuková stránka vašeho filmu byla co nejlepší? Pokud vás zajímají odpovědi na tyto otázky, a zároveň nejste zvukaři a nechcete se utopit ve složité teorii, tato kniha je tady právě pro vás.

Kniha tandemu filmových historikov V. Maceka a J. Paštékovej Dejiny slovenskej kinematografie 1896 – 1969 predstavuje prvý z dvoch zväzkov ich rozšíreného a prepracovaného druhého vydania, ktoré Slovenský filmový ústav realizuje v spolupráci so Stredoeurópskym domom fotografie a VŠMU. Po dvadsiatich rokoch od prvého projektu dejín (1997) sa autori vracajú k mapovaniu vývoja kinematografie a filmovej kultúry na Slovensku, aktualizujú pohľad na jej jednotlivé zložky – tvorbu, výrobu, distribúciu, techniku, kinofikáciu, školstvo, filmovú reflexiu, využívajú nové prístupy i zdroje informácií. Predložené národné dejiny starostlivo sledujú dialóg s českou, poľskou, maďarskou, rakúskou produkciou, národné je tu v pevnej symbióze s medzinárodným.

Text je určený študentom filmových škôl so zameraním na zvukovú skladbu. Svojim použitím je však univerzálny, jeho zámerom je ozrejmiť základné teoretické a praktické postupy pri realizácii priestorového zvuku vo filmovej tvorbe u nás i v zahraničí. Súčasťou akéhokoľvek uvažovania o priestorovom zvuku je pochopiť podstatu zvukovej skladby, jej obsah, štruktúru a tvorivé nazeranie na prácu s jednotlivými zvukovými komponentami. K tomu treba ovládať umelecko realizačné prostriedky, ktoré nám poskytuje súčasný vývoj zvukových technológií v oblasti filmovej tvorby. V predkladanom texte môže čitateľ nájsť všetky potrebné informácie, ktoré mu pomôžu pri ich následovnom kreatívnom uvažovaní o zhmotnení filmového časopriestoru dostupnými zvukovými prostriedkami. Súčasťou predkladaného textu je aj pohľad na jeho praktickú realizáciu od prvého kontaktu s literárnym, neskôr aj technickým scenárom, cez nakrúcanie, zvukovú postprodukciu až po finálnu mixáž priestorového zvuku.