Muž, ktorý luže / The Man Who Lies (1968) Film o konfrontácii pravdy a klamu, skutočnosti a predstierania, slova a obrazu. Jeho hrdinom je cudzinec, ktorý zavíta do malého slovenského mesta. Podmanivými historkami o hrdinovi miestneho odboja stále viac mystifikuje jeho obyvateľov a získava si priazeň hneď niekoľkých mladých žien. Eden a Potom... / Eden and After (1970) V kaviarni zvanej Eden sa schádza skupinka znudených študentov. Jedného večera do nej zavíta neznámy cudzinec a zláka ich na neobvyklú hru. Predtým, ako ich odvedie do ďalekej exotickej krajiny, im podá psychotropnú látku, v dôsledku čoho sa u nich začnú stierať hranice medzi predstavami a skutočnosťou.

Obrazy starého sveta (1972) Sugestívne portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí dokážu aj v stave civilizačného chaosu a neistoty žiť vnútorne slobodní. Tvorcovi filmu, inšpirovanému fotografickými cyklami Martina Martinčeka, sa podarilo s výnimočnou citlivosťou zachytiť jedinečnosť sledovaných postáv, ich svojrázne postoje k životu i vzácnu morálnu čistotu. Návraty k Obrazom starého sveta (2024) Filmová pocta tvorbe režiséra Dušana Hanáka zameriavajúca sa na jeho mimoriadne dielo Obrazy starého sveta (1972) v kombinácii so súvisiacimi krátkymi filmami Omša (1967) a Zanechať stopu (1970). Svojho času zakázané Obrazy starého sveta majú charakter slobodného, nezávislého kinematografického diela a hlboko ľudský rozmer napriek tomu, že vznikli po okupácii Československa v roku 1968, v čase najtvrdšej normalizácie. Dušan Hanák odkrýva zázemie ich vzniku, svoje názory a postrehy však vyjadria aj viaceré osobnosti, znalci a priatelia slobodnej filmovej tvorby. Omša (1967) Filmový záznam adventnej omše v Spišskej Sobote s autentickými liturgickými textami a spevmi. Zanechať stopu (1970) Dokumentárny film o majstrovi hrnčiarovi Jánovi Frankovičovi.

Prierez režisérovou tvorbou od filmárskych začiatkov cez ukážky zo seriálov pre deti až po sociálno-kritické diela zo 70. a 80. rokov. Studňa lásky (1944/1959) - 10 min., čb | Zem (1966) - 8 min., farebný | Dita na pošte (1967) - 8 min., farebný | Janko Hraško u kúzelníka (1973) - 8 min., farebný | Šach (1973) - 6 min., farebný | Kino (1977) - 7 min., farebný | Jedináčik (1979) - 7 min., farebný | Čo sa stalo Janíkovi na ceste (1981) - 6 min., farebný | Selekcia (1982) - 6 min., farebný | Meteorológ (1983) - 9 min., farebný | Marcipánová komédia (1987) - 41 min., farebný | Na pravé poludnie (1988) - 4 min., farebný | Idol (1966) - 5 min., farebný

Celovečerný animovaný film o nových dobrodružstvách slovenského zbojníka Jura Jánošíka, hrdinu, ktorý nenávidí krivdu a bojuje proti sociálnemu útlaku

Animovaný film o zločine a láske, inšpirovaný historickou legendou o krutej Čachtickej panej. Na pozadí romantického ľúbostného príbehu s prvkami komiky i tragiky je zachytený večný boj dobra so zlom.

Príbeh filmu je zasadený do roku 2041, keď ľudstvo používa veľmi vyspelé technológie a ústava všetkým občanom garantuje právo na „jeden celý život“. Po neprirodzenej smrti, ako je napríklad autonehoda alebo teroristický útok, tak môže byť človek obnovený zo svojej digitálnej zálohy. Stačí si každé dva dni pravidelne vytvárať digitálnu zálohu svojej osobnosti – „bod obnovy“. Ale zaslúži si vôbec ľudstvo právo na druhú šancu?

Maliar Juraj, Slovák žijúci v Prahe, sa po tridsiatke trochu bezradne zamýšľa nad bezcieľnosťou svojho dovtedajšieho života. Dlho žil nezáväzne a bezstarostne, no už nadišiel čas, keď sa konečne treba rozhodnúť - vybrať si medzi dvomi ženami, medzi dedinou a mestom, dať prednosť tvorbe alebo remeslu. Túži robiť umenie, ale zároveň dobre vie, že sa musí niečím živiť. A tak si postupne uvedomuje, akú zodpovednosť má voči svojím blízkym, a napokon dospieva k poznaniu, že by mal začať žiť svoj život nanovo a lepšie.

Príbeh hraného debutu režiséra Stanislava Barabáša sa odohráva v slovenských horách počas Slovenského národného povstania. Prostredníctvom detských hrdinov pôsobivo vypovedá o hrôzach a nezmyselnosti vojny, nevinnosť detí konfrontuje s ničivou silou, ktorá hlboko zasiahne do ich životov, snov a túžob a vytrhne ich z bezstarostnej hravosti. Namiesto odvážnych vojenských činov sa tak do centra pozornosti trochu neobvykle dostal život na okraji frontu.

Veliteľ koncentračného tábora Kraft náhodne zistí, že väzeň Komínek má profesionálne boxerské skúsenosti. Zo dňa na deň sa z väzňa stáva Kraftov tréningový partner, ktorý v tábore získava privilegované postavenie. Po smrti priateľa a spoluväzňa ho však zlosť a vzdor privedú k otvorenej revolte. Film je novým pohľadom na tému degradácie človeka v období fašizmu cez tragický príbeh jednotlivca, ktorého jedinou šancou na záchranu života je prijať pravidlá nerovnej hry.