Tridsaťročný Jakub už dlhšie nedokáže vyriešiť svoj vzťah s vydatou Terezou, neuspokojuje ho zamestnanie a nerozumie si s otcom, s ktorým býva v spoločnej domácnosti. Preto sa rozhodne odísť na vidiek do opusteného starootcovského domu, obklopeného veľkou záhradou. V zápiskoch starého otca znovu objavuje jednoduché veci, na ktoré už dávno zabudol - učí sa kosiť trávu, orezávať stromy, páliť slivovicu, piecť chlieb. Keď spozná záhradnú Helenu, celkom to zmení jeho život...

Lyrický príbeh emocionálneho dozrievania a vzťahu dvoch mladých ľudí, ktorí sa snažia zakryť svoju neistotu, neskúsenosť a strach zo života hraným cynizmom a odmietavou pózou voči súdobej spoločnosti. Je to prvý film v dejinách slovenskej kinematografie, ktorý prináša tému prirodzeného hodnotového aj spoločenského porovnania prostredia mesta a vidieka. Film je označovaný za začiatok novej vlny v kontexte slovenského a českého filmu 60. rokov minulého storočia.

Výber z krátkometrážnej tvorby režiséra Dušana Trančíka obsahuje päť dokumentárnych a dva hrané filmy z rokov 1968 až 1974. Sú medzi nimi zastúpené osobité autorské výpovede k súdobým spoločenským témam, ale aj diela vytvorené na zákazku vtedajšej kolibskej dramaturgie. Spája ich však vždy originálne filmárske spracovanie, založené na tvorcovom nekonvenčom prístupe k predkamerovej realite, jej nápaditej štylizácii a neraz aj výrazne ironickej interpretácii. BLU-RAY obsahuje / BLU-RAY contains: Vydýchnuť (15 min., čb., 1970) Réžia: Dušan Trančík Scenár: Dušan Trančík Kamera: Vlado Holloš Hudba: Svetozár Štúr Hrajú: Ján Smrek, Zuzana Cigánová, Juraj Slezáček, František Kovár Střih: Margita Černáková Dokumentárny medailón o básnikovi, národnom umelcovi Jánovi Smrekovi. Vrcholky stromov (18 min., far., 1972) Réžia: Dušan Trančík Kamera: Vlado Holloš Hrajú: Karol Machata (rozprávač) Úsmevný dokumentárny film zachytávajúci prácu i chvíle oddychu členov Brigády socialistickej práce v cementárni v Hornom Srní. Príbeh siedmich majstrov cechu (10 min., far., 1973) Réžia: Dušan Trančík Reklamný film o kráse českého skla, umocnený pôvabom holandských tulipánov. Amulet (34 min., far., 1974) Réžia: Dušan Trančík Scenár: Dušan Trančík Kamera: Dodo Šimončič Hudba: Marian Varga Hrajú: Milan Kňažko, Vít Olmer Strih: Margita Černáková Film venovaný 30. výročiu oslobodenia Československa zovšeobecňujúco polodokumentárnou formou rozpráva o náročnej úlohe herca, ktorý má zobraziť smrť povstaleckého vojaka. Fotografovanie obyvateľov domu (16 min., far., 1968) Réžia: Dušan Trančík Scenár: Dušan Trančík Kamera: Vlado Holloš Strih: Dušan Trančík Zvuk: Eduard Palček Najkrajšie i najtragickejšie okamihy života jednej vidieckej rodiny. Tryzna (25 min., čb., 1969) Réžia: Vlado Kubenko, Dušan Trančík, Peter Mihálik Scenár: Vlado Kubenko, Dušan Trančík Kamera: Alojz Hanúsek Hrajú: Rudolf Hrušínský, Václav Havel, Vladimír Škutina Dokument zachycuje smuteční shromáždění k úmrtí studenta Jana Palacha, který se upálil na protest proti sovětské okupaci. Tryzna se konala od 21. 1. 1969 v Praze a Bratislavě až do 25.1. Šibenica (34 min., čb., 1969 Réžia: Dušan Trančík Kamera: Karel Slach Hrajú: Anton Vaculík, Jozef Mokoš, Kálmán Čičo, Ruženka Masárová, Mikuláš Schudich, Katarína Rusiňáková, Ján Ochlan, Peter Rusiňák, Tereza Vislocká, Katarína Virová, Ján Hlinka, Anna Konivalová, Ján Lichvár, Paltín Suchodolský (méně) Zvuk: Eduard Palček Stredometrážny hraný film o hľadaní pravdy.

Oproti sebe stoja dvaja zásadoví, nekompromisní muži. Jeden má za sebou obyvateľov chudobnej dediny, druhý zákon. Konflikt čaká na vyvrcholenie v záverečnej prestrelke. Výstrely nakoniec padnú, no nestane sa to na divokom západe, ale na slovensko-poľskom pohraničí v neistých a často dramatických rokoch novozaloženej Československej republiky.

Nevyliečiteľne chorá Janette by rada ukončila svoj život dôstojne, preto sa rozhodne pre dobrovoľnú, lekárom asistovanú smrť. Keďže tú vo Veľkej Británii, kde žije, neumožňujú, rozhodne sa odcestovať do Švajčiarska. Cestu musí naplánovať skôr než jej to rýchlo postupujúca choroba znemožní. Syn Simon, ktorý po nej zdedil svalovú dystrofiu, má pre matkino rozhodnutie viac pochopenia než dcéra Bridget. Vlastníme svoj život, alebo on vlastní nás? – to je hlavný motív nového slovenského filmu. Snímka s výrazne sugestívnou kamerou využíva postupy hraného filmu a do skutočného príbehu Janette pútavo vplieta charaktery a životné príbehy jej najbližších.

Tragikomický film o ľuďoch z periférie, ktorých režisér Dušan Hanák zobrazuje bez prikrášlenia, ale zato s veľkým porozumením. Aj preto – podobne ako jeho predchádzajúce diela 322 a Obrazy starého sveta – skončil v trezore, odkiaľ sa dostal až v roku 1988. Film Dušana Hanáka a Dušana Dušeka s presvedčivými  hereckými  výkonmi  českej  herečky  Ivy Janžurovej, Poliaka Romana Kłosowského a Srba Milana Jelića získal na MFF v Berlíne v roku 1989 prestížne ocenenie – Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu.

Film o dospievaní, snívaní a prvej veľkej, ale zakázanej láske. V poetickom príbehu o vzťahu medzi dobrosrdečným, trochu naivným  poštárom Jakubom a krásnou Rómkou Jolankou na seba naráža nespútaný svet hravej fantázie a triezvy pragmatizmus  každodenného  života, ktorému musí  ružové  snívanie oboch hlavných hrdinov napokon predsa len ustúpiť. Dielo režiséra Dušana Hanáka a spisovateľa Dušana Dušeka, plné láskavého humoru, ocenila odborná kritika, ako aj široké publikum doma i v zahraničí.

Dráma z obdobia slovenského štátu rozpráva príbeh Tóna Brtka, slušného človeka, ktorý sa pod nátlakom chamtivej manželky a karieristického švagra nechal vmanévrovať do funkcie arizátora skrachovaného obchodu s galantérnym tovarom. Pôvodná majiteľka, stará pani Lautmannová už dávnejšie stratila kontakt s realitou a vôbec netuší, čo sa okolo nej deje. Tóna považuje za nového pomocníka a prijme ho ako vlastného syna. Aj on svoje arizátorstvo iba predstiera a všetok čas venuje opravám starožitného nábytku v jej domácnosti. Situácia sa však zmení, keď sa začne pripravovať deportácia miestnych Židov.  

Slávnosť v botanickej záhrade (1969) Svieži a zrelý debut talentovaného, predčasne zosnulého režiséra je farebnou, mozaikovitou feériou o potrebe zázraku v ľudskom živote. Havettov originálny film spája inšpirácie naivným maliarstvom, dielami francúzskeho impresionizmu a nemou filmovou groteskou, rovnako však čerpá tiež z tradícií a ľudových zvyklostí obyvateľov Západného Slovenska. Ľalie poľné (1972) Druhý a zároveň posledný celovečerný film Ela Havettu patrí k najpozoruhodnejším dielam slovenskej kinematografie. Vznikol ako tvorivá parafráza Šikulovej prózy a jeho hrdinami sú vojnoví veteráni, ktorí sa vracajú z I. svetovej vojny do rodného kraja, kde sa snažia nájsť domov a pevne zakotviť. Rovnako silná je však aj ich túžba po tuláctve a voľnom živote.