Jeden z najslávnejších českých sci-fi filmov bol inšpirovaný predlohou poľského spisovateľa Stanisława Lema Obłok Magellana (v slovenskom preklade Denník z vesmíru, v českom K mrakům Magellanovým). – Je druhá polovica 22. storočia a kozmická loď Ikarie XB 1 putuje k Alfe Centauri, kde má jej posádka, tvorená vedeckými kapacitami z rôznych odborov, preskúmať mimozemské formy života. Ďaleko od našej slnečnej sústavy je posádka vystavená neznámym, nepredstaviteľným hrozbám, no nesie si so sebou aj mnoho všedných ľudských starostí a radostí. Kališove čiernobiele obrazy v širokouhlom formáte, Liškova novátorská elektronická hudba a presvedčivé kulisy i kostýmy vytvárajú štylisticky vycibrený fiktívny svet ďalekej budúcnosti. Civilné výkony českej hereckej elity mu zas dodávajú nečakanú prirodzenosť a psychologický rozmer

Bíla nemoc Do jakési země, jejíž národ je plamennými projevy diktátora právě úspěšně přesvědčován o své nadřazenosti a oprávněnosti vojenské expanze, se rozšířil bacil silně destruktivní formy malomocenství. Je nazýván morbus Tshengi nebo lidově „bílá nemoc“. Krakatit Krakatit je název pro třaskavinu s nepředstavitelně ničivým účinkem. Sám její vynálezce, inženýr Prokop, se jí zalekne, avšak pro mnohé jiné představuje vytoužený nástroj absolutní moci. Filmová adaptace, jež vznikla nedlouho po druhé světové válce a útocích na Hirošimu a Nagasaki, zčásti zjevně reflektuje skutečné události. Mimo naléhavý morální apel dodnes strhuje svou delirickou atmosférou a vizuální vynalézavostí v reálných exteriérech i fantastických kulisách.

Čas královského bálu, kouzelných oříšků a ztraceného střevíčku, to je jen zlomek atributů proslaveného filmu, který se stal nejen pro svou zimní atmosféru emblematickým vánočním snímkem… Divácky oblíbený film Tři oříšky pro Popelku natočený podle scénáře Františka Pavlíčka vznikl v koprodukci tehdejší Německé demokratické republiky s Československem. Moderní zpracování, humorný nadhled a půvabné herecké obsazení si podmanilo široké publikum, domácí i to mezinárodní. Film se po více než čtyřech desítkách let od svého vzniku dočkal své digitálně restaurované podoby, díky kterému jej můžete vidět a slyšet tak, jako diváci v době jeho prvního uvedení v roce 1973. Digitální restaurování pod dohledem Národního filmového archivu bylo podpořeno grantem z Islandu, Lichtenštejnska a Norska a spolufinancováno Ministerstvem kultury České republiky. Partnery projektu byly Norská národní knihovna a CESNET.

Psychologické drama sleduje příběh dvou stenotypistek, které po týdnu monotónní kancelářské práce hledají o sobotním večeru únik z každodenního stereotypu. První zvukový film Gustava Machatého propojuje realismus s poetickým viděním všedního městského života a odvážně experimentuje s využitím zvuku v rámci moderního filmového jazyka. Na svoji dobu tematicky i stylově progresivní film, podbarvený jazzovými melodiemi Jaroslava Ježka, vznikl podle námětu Vítězslava Nezvala. BR obsahuje řadu zajímavých bonusů, včetně slavného filmu Alexandera Hackenschmieda Bezúčelná procházka (1931).

Film zachycuje tragický příběh stárnoucí pradleny, z jejíž dřiny žije prostopášný manžel – násilník a alkoholik. Psychologické drama se sociálními motivy, jež námětově čerpá ze Zolova románu Zabiják, reprezentuje rozvinutým filmovým jazykem s progresivními montážními postupy a důrazem na symbolickou funkci detailu vrcholnou éru němé kinematografie.

Rozprávka o dobrej a múdrej starenke, ktorá kúzlami vyrábala sneh a o odvážnom Jakubovi, ktorý sa ani smrti nebál. Príbeh zobrazuje odvekú ľudskú túžbu po šťastí, porozumení a láske, snahu prekonať ťažkosti a napokon zvíťaziť nad zlom. Zároveň odsudzuje závisť, chamtivosť a túžbu po rýchlom a nečestnom zbohatnutí.

Druhý celovečerný hraný film režiséra Dušana Rapoša vznikol na základe rovnomenného románu Eleonóry Gašparovej. Režisérovi sa v ňom podarilo verne zachytiť život a problémy mladých ľudí v mestskom prostredí – ich prvé strety s realitou, prvé vážne rozhodnutia, ale i prvé citové sklamania. Významným zdrojom výslednej atmosféry filmu sa stala pôvodná slovenská hudba, ktorú skomponoval Vašo Patejdl. Aj vďaka nej Fontána pre Zuzanu patrila svojho času ku kultovým filmom slovenskej kinematografie.

Blu-ray kolekcia - Slovenský film 2 pozostáva z filmov, ktoré vznikli v nezávislom producentskom prostredí po roku 1989. Všetko čo mám rád (1992) M. Šulíka, reprezentujúci slovenskú kinematografiu  v porevolučnom období, ďalej sú v nej strihový dokumentárny film o rôznych podobách porušovania ľudských práv v niekdajšom Československu Papierové hlavy (1995) D. Hanáka, dokument Sila ľudskosti – Nicholas Winton (2002), prestížny držiteľ ceny Emmy od režiséra Mateja Mináča, film Slepé lásky (2008) J. Lehotského, ktorý po tridsiatich siedmich rokoch otvoril cestu mladej slovenskej kinematografii na MFF Cannes, a desiatku uzatvára film Pokoj v duši (2009) V. Balka. „Výber filmov nebol jednoduchý, je to vždy vec kompromisu,“ hovorí P. Dubecký, generálny riaditeľ SFÚ, „no myslím si, že tento kompromis je obhájiteľný a prezentovateľný. Našou snahou bolo od začiatku prezentovať filmy, ktoré patria k základným pilierom slovenskej kinematografie a som rád, že práve týchto desať titulov sa aj vďaka SFÚ dostane do sveta.“ Všetko, čo mám rád, 1992, r. Martin Šulík Tomáš sa ocitá na mŕtvom bode. Nemá prácu, s bývalou manželkou sa iba háda, musí riešiť problémy s dospievajúcim synom a pomoc od neho čakajú aj starnúci rodičia. Ponuka mladej Angličanky, aby s ňou odišiel do Anglicka, sa zdá byť poslednou šancou, ako uniknúť zo začarovaného kruhu. „Všetko čo mám rád je asi môj najosobnejší film. S Ondrejom Šulajom sme chceli zachytiť atmosféru zo začiatku 90. rokov, obdobie, keď sa menila spoločnosť. Pred každým z nás sa otvorilo mnoho možností ako naplniť život. Mohli sme cestovať, podnikať, zamestnať sa v reklame alebo jednoducho priamo vstúpiť do politiky. V Bratislave sa zrazu zjavilo mnoho cudzincov. Každodenne dochádzalo k zaujímavým stretnutiam, konfrontácii kultúr, k vzájomnému spoznávaniu. Všetko bolo v pohybe, v spoločnosti ešte bola nádej a humor. S Ondrejom sme si chceli spraviť takú životnú bilanciu," povedal Martin Šulík. Papierové hlavy, 1995, r. Dušan Hanák Film vypovedá o nedávnej histórii našej spoločnosti v mozaike autentických archívnych materiálov, výpovedí svedkov a štylizovaných hraných sekvencií. Podáva emocionálne silné svedectvo o vzťahu jednotlivca a spoločnosti, poznačených politickým režimom. Režisér Dušan Hanák o svojom filme povedal: „Myslím, že sme sa nedokázali vyrovnať s našou nedávnou minulosťou. Papierové hlavy sú reflexiou o slobode a neslobode, o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v období rokov 1945 až 1989. Film je rámcovaný rovinou pouličného divadla, v závere sú tieto happeningové motívy rozšírené o súčasnú polohu výpovede o dnešnej dobe. Pôdorysom filmu sú kľúčové udalosti minulého režimu. Archívne materiály sú používané skratkovitým, paradoxným, niekedy azda aj humorným spôsobom." Nicholas G. Winton - Sila ľudskosti, 2002, r. Matej Mináč V roku 1939 Nicholas Winton z vlastnej iniciatívy zachránil 669 prevažne židovských detí počas nacistickej okupácie Československa a cez hranice hitlerovského Nemecka sa mu podarilo prepraviť ich do Veľkej Británie. O svojom veľkom čine mlčal neuveriteľných 50 rokov. Nicholas Winton dodnes žije, má 94 rokov a volajú ho britský Schindler. Dokumentárnym filmom nás sprevádza Joe Schlesinger, reportér kanadskej tv stanice CBS, ktorý je jedným wintonových zachránených detí. Príbehy, ktoré rozprávajú zachránené deti, sa prelínajú s rozprávaním a spomínaním Nicholasa Wintona, dokumentárnymi dobovými a archívnymi zábermi. Ku koncu filmu sme svedkami dojímavej scény stretnutia Nicholasa Wintona so svojimi deťmi po dlhých rokoch. Držiteľ International Emmy Award 2002 za najlepší dokumentárny film. Slepé lásky, 2008, r. Juraj Lehotský Film o láske slepých ľudí k druhým a k svetu. O prekonávaní predsudkov, o radosti zo života a o ich túžbach, ktoré sú rovnaké ako túžby vidiacich. Skladá sa zo štyroch poviedok: 1. PETER učí hru na klavír. Hudba mu skrášľuje život a umožňuje mu vnímať svet cez jeho vlastnú fantáziu. 2. MIRO je Róm a miluje nerómku. Ich okolie z toho radosť nemá. 3. ELENA čaká dieťatko a dúfa, že nebude slepé ako jeho rodičia. 4. ZUZANA sa zaľúbi do vidiaceho chlapca a dúfa, že ju bude mať rád aj keď je slepá. Pokoj v duši, 2009, r. Vladimír Balko Tóno (Attila Mokos) sa vracia do rodnej dediny Čierny Hron po piatich rokoch strávených vo väzení za krádež dreva. Tu sa všetko zmenilo. Žena sa od neho vzďaľuje, päťročný syn je mu úplne cudzí, nikde nemôže nájsť prácu. Tóno sa už nechce vrátiť ku krádežiam, preto si prestáva rozumieť so starým priateľom Štefanom (Roman Luknár). Jeho priatelia Peter (Robert Więckiewicz) a kňaz Marek (Jan Vondráček) sa mu pokúšajú pomôcť nájsť si miesto v novej situácii, sami však riešia osobné ťažkosti.  

Pri príležitosti predsedníctva Slovenskej republiky v rade Európskej únie vydal Slovenský filmový ústav reprezentatívnu desaťdielnu blu-ray kolekciu Slovenský film. Prvú kolekciu tvorí päť filmov zo zlatého fondu slovenskej kinematografie. Tvoria ju filmy, ku ktorým Slovenský filmový ústav vykonáva v zmysle audiovizuálneho zákona práva výrobcu. Patria k nim vojnová dráma Boxer a smrť (1963) Petra Solana, film Slnko v sieti (1962) Štefana Uhra, ktorý sa považuje za prelomové dielo československej novej vlny, trezorový film Juraja Jakubiska Vtáčkovia, siroty a blázni (1969), Ja milujem, ty miluješ (1988) Dušana Hanáka, jediný slovenský držiteľ Strieborného medveďa z MFF Berlín, a napokon Chodník cez Dunaj (1989) Miroslava Luthera, ktorý sa vracia na naše územie v čase druhej svetovej vojny. Všetky filmy prešli procesom v projekte obnovy a záchrany audiovizuálneho dedičstva a sú zdigitalizované a zreštaurované. Vtáčkovia, siroty a blázni, 1969, r. Juraj Jakubisko Mozaikovité podobenstvo sa síce odohráva v bližšie neurčenom čase a priestore, no jeho šialený svet bez ideálov, plný násilia, cynizmu a beznádeje, silne pripomína spoločenskú atmosféru v Československu po auguste 1968. Trojica zvláštnych samotárov v ňom prežíva len vďaka „bláznovstvu“ – životu založenému na princípe hry a filozofii radosti. Tragický koniec ich súžitia je však neodvratným dôsledkom reality, ktorá ponúka len dve možnosti: šialenstvo alebo smrť. Chodník cez Dunaj, 1989, r. Miloslav Luther Tragický príbeh o osudoch mladých priateľov po vzniku vojnovej Slovenskej republiky a Protektorátu Čechy a Morava. Na železničnú stanicu v pohraničnom Ludenburgu (Břeclav) pravidelne priváža poštu Slovák Viktor Lesa. Z mladíckej nerozvážnosti presmeruje jednu z dôležitých poštových zásielok. V meste sa objaví gestapo a lesa sa dá na útek spolu s českým kolegom, židovským poštovým úradníkom Franzom Ticháčkom. Boxer a smrť, 1962, r. Peter Solan Veliteľ koncentračného tábora Kraft náhodne zistí, že väzeň Komínek má profesionálne boxerské skúsenosti. Zo dňa na deň sa z väzňa stáva Kraftov tréningový partner, ktorý v tábore získava privilegované postavenie. Po smrti priateľa a ;spoluväzňa ho však zlosť a vzdor privedú k otvorenej revolte. Film je novým pohľadom na tému degradácie človeka v období fašizmu cez tragický príbeh jednotlivca, ktorého jedinou šancou na záchranu života je prijať pravidlá nerovnej hry. Slnko v sieti, 1962, r. Štefan Uher Lyrický príbeh emocionálneho dozrievania a vzťahu dvoch mladých ľudí, ktorí sa snažia zakryť svoju neistotu, neskúsenosť a strach zo života hraným cynizmom a odmietavou pózou voči súdobej spoločnosti. Je to prvý film v dejinách slovenskej kinematografie, ktorý prináša tému prirodzeného hodnotového aj spoločenského porovnania prostredia mesta a vidieka. Film je označovaný za začiatok novej vlny v kontexte slovenského a českého filmu 60. rokov minulého storočia. Ja milujem, ty miluješ, 1980, r. Dušan Hanák Tragikomický film o ľuďoch z periférie, ktorých zobrazuje bez prikrášlenia, ale s o to väčším porozumením. Aj preto – podobne ako Hanákove predchádzajúce diela 322, Obrazy starého sveta – skončil v trezore, odkiaľ sa dostal až v roku 1988. Film Dušana Hanáka a Dušana Dušeka s presvedčivými hereckými výkonmi českej herečky Ivy Janžurovej, Poliaka Romana Klosowskeho a Srba Milana Jelića získal na MFF v Berlíne v roku 1989 prestížne ocenenie – Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu.