Druhé číslo otvára pravidelné rubrika venovaná dejinám slovenskej kinematografie. Slavomíra Macáková v texte o živej hudbe v košických kinách počas prechodu k zvukovému filmu naznačuje možnosti výskumu lokálnych, mestských filmových kultúr. Poetike zvuku vo filmoch známeho argentínskeho režiséra Lisandra Alonsa sa venujú brazílske autorky Natalia Barrenha a Virginia Flóres. Jadro čísla tvorí diskusia o filme Všetko čo mám rád, z pravidelnej programovej sekcie časopisu Kino Ikon Choice v Kine Lumière, ktorá vznikla pri príležitosti životného jubilea scenáristu filmu Ondreja Šulaja. Kľúčovú líniu kinematografickej filozofie v časopise tentoraz vyznačuje rozhovor s austrálskym filozofom Robertom Sinnerbrinkom o estetike a nevyhnutnosti etického zámeru v kontexte kinematografie. V novej prieskumnej rubrike Zoom sa Marek Slovák venuje fenoménu hollywoodskych legacyquelov. Ewa Mazierska a Žofia Ščuroková sa venujú ďalšej podstatnej téme čísla – vytváraniu, korigovaniu a úžitku filmových kánonov v kinematografiách strednej Európy. Pravidelný prispievateľ, autor a režisér experimentálnych filmov Franz Milec sonduje obrazy umelej inteligencie, ktoré stále viac ovplyvňujú aj filmovú tvorbu a chápanie autorstva.

Číslo otvára kolektívna štúdia českých praktikov a historikov animovanej tvorby, rozsiahly výstup z ich výskumu, ktorý venovali využiteľnosti nového softvéru APE pri prepájaní tradičnej stop motion animácie (najmä bábkovej) s počítačovou (CGI) animáciou. Po vydaní monografie Máme svoj film! Petra Hanáková pokračuje v historických prieskumoch kinematografie Slovenského štátu, pričom tentoraz sa zamerala na funkciu kina v rukách Hlinkovej gardy. Prehľadový článok Katie Barclayovej sa pokúša predstaviť u nás málo známy i praktizovaný odbor dejín emócií. Kurátorky rubriky Kinematografická filozofia Tereza Hadravová a Andrea Slováková sa v rozhovore so známym historikom dokumentárneho filmu Michaelom Renovom venujú histórii a etike kompilačnej kinematografie. V rámci série pravidelných diskusií Kino-Ikonu v Kine Lumiére sa tvorcovia a pozvaní hostia moderátora Petra Michaloviča rekapitulovali tvorbu Miloslava Luthera s fokusom na jeho posledný film Spiaci účet. Doterajšou filmovou tvorbou Davida Finchera sa v rozsiahlom profile zaoberá Marek Slovák.  

Číslo otvára štúdia českého estetika Vlastimila Zusku venovaná fenoménu atmosféry ako inovatívnej estetickej kategórii, o ktorej sa často uvažuje aj v kontexte filmovej tvorby (od Bélu Balázsa). Jednou z hlavných tematických línií, ktorá prechádza rôznymi rubrikami je história kín z hľadiska sociálneho, politického, architektonického, technologického v rôznych filmových kultúrach – od slovenskej (Slavomíra Macáková), cez iránsku (Martin Kaňuch), po japonskú (Rudolf Schimera). V bohatej rubrike rozhovorov sa venujeme filozofickému čítaniu filmov (Paisley Livingstone), filmovej tvorbe a umelej inteligencii (Viera Čákanyová) alebo výnimočnosti Hanákových Obrazov starého sveta (Daniel Bird, Jonathan Owen). Štefan Komorný v laudatiu pripomína osobnosť hlavného kolibského technológa Róberta Hardonyiho (1930 – 2009). Pozoruhodná študentská reflexia Anny Gazdíkovej rozkrýva filozofiu Záhrady Martina Šulíka.

Súbor recenzovaných štúdií (Studium) otvára text Kataríny Mišíkovovej odkrývajúci stratégie autobiografie, autoportrétu a autofikcie v súčasnom slovenskom dokumentárnom filme. V istom zmysle na ňu nadväzuje v ďalšej štúdii Jana Dudková, ktorá sa venuje aj hybridným žánrom v rannej tvorbe Viery Čákanyovej. Dlhodobá rubrika Prvé storočie, otvorená pred pár rokmi pri príležitosti 100. výročia zrodu slovenského filmu, ponúka ďalšie texty o rôznych obdobiach jeho vývoja, od predstavenia predkolibských projektov filmových ateliérov v Bratislave (Petra Hanáková), alebo fokusu na „mliečne filmy“ v kontexte zdravotníckej kinematografie (Nina Nováková), až po fenomén nespoľahlivého rozprávania v našich hraných filmoch (Marek Slovák). Témou čísla je zameranie na špecifické (kunsthistorický, náboženský) aspekty filmu Organ Štefana Uhra (Diskusia, rubrika Dvojdotyk). Číslo venované slovenskému filmu korunuje rozsiahly rozhovor Martina Šulíka a Stanislava Párnického (1945 – 2023) o filmovej réžii.

Číslo otvára článok známeho filozofa Richarda Shustermana venovaný fenoménu zábavy ako výzve pre odbor nielen filmovej estetiky. V rubrike STUDIUM otvárame tému pedagogiky scenáristickej práce. Jan Trnka sa vo svojej štúdii Pedagogika scenáristiky a péče o filmové dědictví venuje myšlienke využitia archívnych zbierok scenárov a ich sprievodných materiálov (námety, synopsy, filmové poviedky, celá literárno-dramaturgická príprava) pri dnešnej výučbe scenáristiky. Súčasne sa tým dotýka otázky zachovávania tohto segmentu filmového dedičstva. Aj v tomto čísle pokračuje rubrika PRVÉ STOROČIE (1921 – 2021) reflektujúca nedávne sté výročie zrodu slovenskej kinematografie. V rámci nej pokračujeme napríklad v téme slovenského filmového herectva, konkrétne profilom filmového a televízneho herectva Karola Machatu z 50. a 60. rokov od Karola Mišovica a mnoho ďalšieho.

Prvé číslo časopisu otvára tému slovenského filmového herectva. Najprv sa v rubrike STUDIUM uzavrie podrobná rekapitulácia domácej dokumentárnej tvorby venovanej filmovým portrétom známych slovenských výtvarníkov od Gabriely Kisovej. V ďalšej štúdii sa však už Karol Mišovic zameria na naše prvé herečky a ich divadelné, resp. (ne)filmové herectvo v hraných filmoch do konca 60. rokov. V rubrike PRVÉ STOROČIE (1921 – 2021), ktorá vznikla pri príležitosti osláv prvej storočnice slovenskej kinematografie, sú príspevky zamerané na rôzne kapitoly dejín slovenského filmu, aktuálne od formovania prvých režisérskych „kádrov“ vo filme, cez náčrt portrétu herca Júliusa Pántika, po obrazy Bratislavy v súčasnom slovenskom hranom filme. Eva Filová ponúka v rubrike ROZHOVOR obsiahle rozprávanie s Milanom Černákom, jednou z najvýraznejších osobností nášho dokumentárneho a spravodajského filmu.

Aj druhé číslo jubilejného 25. ročníka časopisu sa venuje predovšetkým storočnici našej kinematografie. Rubriku STUDIUM reprezentuje rozsiahla analýza práce so zvukom v strihovom filme S. Loznicu Blokáda od J. Slavíka. V pokračujúcej jubilejnej rubrike Prvé storočie (1921 – 2021) uvádzame príspevky o menej známych kapitolách dejín slovenskej kinematografie – esej o možnostiach historickej interpretácie i fenoméne „filmu dejín“, o problémoch formy v slovenských strihových filmoch minulého storočia i pokračovanie štúdie o nerealizovaných scenároch E. Grečnera. V rubrike venovanej kinematografickej filozofii sa český filozof Jakub Čapek venuje filmu ako performatívnej filozofii a etike. Eva Vženteková pripravila rozsiahly rozhovor o filme Cenzorka s jeho tvorcami P. Kerekesom a I. Ostrochovským. Za okrajom sleduje Josef Fulka Bondovu cestu do hlubin noci v poslednej bondovke. V reflexiách sa číslo venuje tak novým švédskym filmom, ako aj menej známym filmovým rolám J. P. Belmonda.

V rubrike Studium číslo uvádza prvú časť rozsiahlejšej štúdie Gabriely Kisovej Umelci v službe venovanú dokumentárnym portrétom slovenských výtvarníkov, ktoré boli nakrútené do roku 1989. V jubilejnej rubrike Prvé storočie (1921 – 2021) uvádzame príspevky o menej známych kapitolách dejín slovenskej kinematografie od historičky Petry Hanákovej i zvukára Tobiáša Potočného. Tomáš Hudák sa v rubrike Rozhovor venuje s kurátorkou a programovou dramaturgičkou Kim Knowlesovou prepojeniam súčasného experimentálneho filmu, etiky a environmentálneho vedomia. Dvojpohľad Rudolfa Urca a Milana Černáka sa zameriava na ďalšie súvislosti a detaily spravodajského a dokumentárneho filmu roku 1968.

Súbor textov čísla otvára prvá časť štúdie Milana Cyroňa, českého znalca tvorby Eduarda Grečnera, tentoraz venovaná jeho nerealizovaným scenárom (najmä projektu Lomidrevo a Loktibrada). Témou čísla sa stali úvahy o diele popredného francúzskeho filmológa Michela Chiona o zvuku a hlase vo filme. Články Petra Mareša a Juraja Oniščenka dopĺňa rozhovor s prekladateľom nedávno vydanej knihy Hlas vo filme, filozofom Josefom Fulkom. V sérii profilov sa číslo venuje hudobnej tvorbe Ennia Morriconeho, autorskej profilácii maďarskej kinematografie v čase orbánizmu. Martin Palúch sa pokúša nanovo vymedziť fenomén archívneho strihového filmu. Dvojdotyky filmovej vedy a estetiky ponúkajú texty Petra Michaloviča a Radky Glajškovej. Za okrajom aktuálne ponúka príspevky o vybraných vizuálnych motívoch (jedlo, rizňa, mejkap) nielen v dielach slovenskej kinematografie.