Súbor textov čísla otvára prvá časť štúdie Milana Cyroňa, českého znalca tvorby Eduarda Grečnera, tentoraz venovaná jeho nerealizovaným scenárom (najmä projektu Lomidrevo a Loktibrada). Témou čísla sa stali úvahy o diele popredného francúzskeho filmológa Michela Chiona o zvuku a hlase vo filme. Články Petra Mareša a Juraja Oniščenka dopĺňa rozhovor s prekladateľom nedávno vydanej knihy Hlas vo filme, filozofom Josefom Fulkom. V sérii profilov sa číslo venuje hudobnej tvorbe Ennia Morriconeho, autorskej profilácii maďarskej kinematografie v čase orbánizmu. Martin Palúch sa pokúša nanovo vymedziť fenomén archívneho strihového filmu. Dvojdotyky filmovej vedy a estetiky ponúkajú texty Petra Michaloviča a Radky Glajškovej. Za okrajom aktuálne ponúka príspevky o vybraných vizuálnych motívoch (jedlo, rizňa, mejkap) nielen v dielach slovenskej kinematografie.

Recenzovanú rubriku Studium reprezentuje v prvom „pandemickom“ čísle tohtoročného Ikonu štúdia Miroslava Vlčeka venovaná prvej dekáde fungovania Audiovizuálneho fondu, tu s fokusom na podporu slovenskej dokumentárnej tvorby pre kiná. Jedna z hlavných línií časopisu o kinematografickej filozofii pokračuje článkom Terezy Hadravovej o kognitivizme a filmovej teórii, plus rozhovorom s popredným nemeckým filmozofom Berndom Herzogenrathom. Ďalšom témou čísla je tvorba Volkera Schlöndorffa, o ktorom nielen písal ale aj s ním urobil pôvodný rozhovor Martin Palúch u neho doma v Berlíne. Druhá kľúčová línia posledných čísel časopisu sa venuje spojeniam filmu a výtvarného umenia, resp. filmom výtvarníkov. Tentoraz sa Franz Milec zameral na filmovú a video tvorbu Vladimíra Kordoša. V sekcii Dvojdotyk sa autorky Jana Wild a Petra Hanáková venujú pop fenoménom v kontexte filmovej kultúry. V rubrike reflexií sa Radka Hoffmanová zamerala na nedávno ocenený seriál Eufória.

V druhom čísle pokračovala minuloročná intenzívna reflexia slovenskej kinematografie. V rozsiahlej štúdii Juraja Mojžiša a Kataríny Mišíkovej Modely narácie v slovenskom hranom filme 1947–2007 sa spomínanie na povojnové dejiny slovenského filmu prehlbuje o analýzu domácich spôsobov filmového rozprávania. Hlavnou témou čísla sú známe i neznáme (ale na festivaloch stále sa presadzujúce) kinematografie (juho)východnej Ázie – od Malajzie, cez Taiwan a Hong Kong po Čínu a Kóreu. Cieľom tematického bloku je priblíženie aktuálnych diel, známych tvorcov, resp. vybraných fenoménov daných filmových kultúr - tvoria ho profily (Ťia Čang-kche, Kim Ki-young), články (o situácii v kórejskom filme, o podobách hongkonskej kriminálky), rozhovor (s víťazom MFF v Rotterdame Liew Seng Tatom, ktorý uviedol svoj.

Prvé číslo Kino-Ikonu bude venované dvom základným témam. Prvou je tvorba Dušana Hanáka, druhou rekapitulácia slovenskej filmovej (animovanej, dokumentárnej a hranej) tvorby za posledných 15 rokov, od osamostatnenia Slovenskej republiky. Filmom Dušana Hanáka sa pri príležitosti jeho životného jubilea budú venovať najznámejší filozofi, estetici a filmoví teoretici, nasledovaní aj najmladšou generáciou adeptov filmovej vedy. Téma histórie samostatnej slovenskej kinematografie v rokoch 1993 – 2008 vyplynula zo série diskusií, ktoré organizovala Slovenská filmová a televízna akadémia.

Prvé číslo pokračuje vo veľkom historicko-analytickom prieskume modelov narácie v slovenskom hranom filme, pričom tentoraz sa autori Katarína Mišíková a Juraj Mojžiš zamerali na obdobie prelomu 50. a 60. rokov. Príkladom klasického kinofilného výkladu filmu je v rubrike aj štúdia Stanislavy Přádnej z pražskej Filozofickej fakulty venovaná film Jane Campionovej Portrét dámy. Základom čísla je tematický blok zameraný na tvorbu Bélu Tarra. Podnetom k prvej rozsiahlejšej reflexii u nás sa stal profil jeho filmov na prehliadke Febiofest 2009. Celkovo predstavia Tarrovu tvorbu štúdie Juraja Mojžiša a Michala Michaloviča. V prípadových štúdiách sa jednotlivým filmom budú venovať ďalší domáci autori (Ciel, Dudková, Mojžišová). Výber dotvára esej spisovateľa Pétera Esterházyho práve o Satanskom tangu. Blok by mal uzatvárať aktuálny rozhovor s Bélom Tarrom, ktorý s ním v jeho budapeštianskom štúdiu zaznamenali Michal Michalovič a Matyás Prikler.

íslo otvára tretie pokračovanie veľkého rozprávania Juraja Mojžiša a Kataríny Mišíkovej o modeloch rozprávania v slovenskom filme, tentoraz z čias normalizácie (od 70. rokov). V druhom tohtoročnom čísle sa Kino-Ikon vrátil k prieskumu kľúčových žánrov svetovej kinematografie (už vyšli tematické čísla napr. o horore, filme noir). Tentoraz sa v tematickom bloku zameral na najstarší žáner americkej kinematografie – western. Blok textov ho predstavuje nielen z hľadiska vývoja v rámci domácej americkej filmovej kultúry (preklady textov), ale zhodnocuje aj jeho inšpirácie (Vlastimil Zuska o vplyve Kurosawovych filmov na žáner), jeho premeny (Zdeněk Hudec o násilí a katarzii vo filmoch Sama Peckinpaha), naznačí cross-žánrové spojenia (fenomén noir westernu), prípadne opíše mutácie žánru v európskych či ázijských kinematografiách (Martin Ciel o ruskom easterne, Kristína Aschenbrennerová o súčasnom kórejskom easterne, Ján Švábenický o talianskych spaghetti westernoch).

Druhému číslu Kino-Ikonu dominuje zameranie na súčasné (aktuálna produkcia) i minulé (overené diela známych tvorcov) podoby dokumentárneho filmu. Číslo je venované najmä dokumentárnym filmom uvedeným na MFDF Jihlava 2007. Základ bloku venovaného dokumentárnej Jihlave tvoria texty o legende francúzskeho filmu Chrisovi Markerovi. Zároveň ho dopĺňa analýza hlavnej medzinárodnej súťaže „Medzi moriami“ od Márie Ferenčuhovej, ktorá bola členkou poroty a ďalšie pohľady na konkrétne filmy uvedené nielen v rámci ostatného ročníka festivalu. Číslo dopĺňajú rozhovory – prvý s rakúskym tvorcom Michaelom Glawoggerom (Robotníkova smrť), druhý so singapurskym režisérom hraných filmov Roystonom Tanom, ktorý v decembri 2007 navštívil MFF Bratislava.

Recenzovanú rubriku Studium tentoraz tvoria dve výrazné české štúdie, jedna venovaná problematike francúzsko-československých filmových koprodukcií v rokoch 1958 – 1970 (David Čeněk), druhá sa venuje filmov od výtvarníkov, konkrétne tvorbe Miloša Šejna z prelomu 70. a 80. rokov (Martin Blažíček). Téma výtvarného umenia a filmu, uvádzania filmov v galériách, pokračuje aj v ďalších príspevkoch – šéf festivalu v Oberhausene L.-H. Gass píše o skulpturálnosti filmu, Franz Milec sa zameral na tvorbu Ľubomíra Ďurčeka, Jozef Červenka upozornil na výstavný projekt Bélu Tarra vo Viedni a Denisa Jašová sa venovala tvorbe Mayi Deren. V pravidelnej rubrike Kinematografická filozofia jej autorky pripravili rozhovor s americkým filmovým teoretikom Timothym Corriganom Etika a estetika reálneho; súčasťou rubriky sa stal aj preklad jeho textu Film a pavučina popisu. Číslu dominuje rozsiahla diskusia o filme Juraja Šlauku Punk je hned!

V recenzovanej rubrike Studium dominuje text Jany Dudkovej venovaný obrazom mládeže, revolúcie a konformizmu v slovenskej televíznej tvorbe na začiatku deväťdesiatych rokov. V prvej tematickej rubrike Audiovizuálne dedičstvo sa číslo venuje prvému medzinárodnému semináru o výskume, reštaurovaní distribúcii a programovaní filmov, ktorý sa v decembri 2018 uskutočnil v Kine Lumière, tým že publikuje rozšírené príspevky Jonathana Owena a Daniela Birda. Prvé číslo zároveň v druhom tematickom bloku otvára novú rubriku, líniu textov (prekladov i pôvodných textov renomovaných svetových i domácich autorov) venovaných spojeniam filmu a filozofie, ktorú pripravili a aj v ďalších číslach budú pripravovať Tereza Hadravová a Andrea Slováková. Kľúčovou štúdiou tohto čísla a rubriky sa stal text Temné slnká a jasná planéta od Thomasa Elsaessera venovaný filmu Larsa von Triera Melanchólia.