Číslo otvára trojica rozsiahlych štúdií. V prvej sa Petra Hanáková venuje jednej z málo známych postáv slovenskej filmovej tvorby a výroby z obdobia vojnových 40. rokov Pavla Čambalu. Na jej portrét málo známeho hýbateľa slovenského filmovníctva nadväzuje štúdia Márie Ferenčuhovej zameraná na rétoriku a poetiku slovenských non-fiction filmov z produkcie Školfilmu a Nástupu. Viac na tému čísla (čs. nová vlna) už nadväzuje štúdia Milana Klepikova z NFA odkrývajúca pozadie vzťahu tvorcov francúzskej novej vlny k predchádzajúcej cinéma de qualité. V hlavnej téme sa číslo venuje čs. kinematografii 60. rokov – českým pohľadom sú sledované slovenské filmy a naopak. Impulzom k téme bolo okrem iného aj minuloročné pripomínanie 50. rokov vzniku kľúčových diel čs. filmovej novej vlny. V súbore textov, pod dohľadom editora témy Petra Michaloviča, pritom pôjde o nové pohľady na vybrané diela susednej novej vlny.

Celé číslo prvého ikonu roku 2012 bude venované téme normalizácie a filmu. Podnetom k celému tematickému zameraniu čísla sa stala pracovná konferencia Katedry audiovizuálnych štúdií, ktorá sa pod názvom NORMALIZÁCIA V (ČESKO)SLOVENSKEJ KINEMATOGRAFII uskutočnila v dňoch 1. – 2. decembra 2011 v kinosále FTF VŠMU v Bratislave. Základ čísla budú tvoriť príspevky českých i slovenských historikov a kritikov: Václava Maceka, Jeleny Paštekovej, Juraja Mojžiša, Luboša Ptáčka, Evy Filovej, Zdenka Hudeca, Martina Ciela a Jadwigy Hučkovej. Kino-Ikon opäť doplní aj číslo časopisu FRAME – rovnako zamerané na analýzy filmov normalizačného obdobia našej kinematografie.

V úvodnej štúdii analyzuje Mária Ferenčuhová obľúbené vyjadrovacie postupy známych slovenských dokumentaristov (Kerekes, Škop, Lehotský). Hlavnou témou čísla sa stalo dielo kľúčového reprezentanta francúzskej novej vlny a pritom u nás najmenej známeho tvorcu – J. Rivetta. Diela z rôznych dekád jeho tvorby (od 60. rokov po súčasnosť) analyzovali mladí českí a slovenskí filmoví vedci (Schimera, Křipač, Felcman, Mišíková, Michalovič). Rubrika Pocta je venovaná dielu Pavla Branka a Petra Solana. Druhý tematický blok textov sa venuje reflexii posledného 15. ročníka MFDF Jihlava a najmä dokumentu Andrey Slovákovej Nadohľad (2011). V rubrike Dvojdotyk sa D. Šterbáková a T. Hudák venujú filmu Strýko Búnmí. V súbore recenzií sa číslo venuje odbornej filmovej literatúre (knihy Martina Palúcha, J. Dudkovej, Z. Hudeca, P. Branka, zb. o Martinovi Slivkovi a i.), filmom v distribúcii (Melanchólia, 80 dopisov, Drive) i filmovým aktivitám uplynulého roka (14. čs. filmologická konferencia Minority a film).

Číslo otvára vynikajúca filozofická analýza užívania priestoru a vôle vo filme A. Tarkovského Stalker [Daniela Foltinová]. Nasleduje ju jeden zo stále potrebných a zaujímavých návratov k tetralógii citov od M. Antonioniho [Juraj Mojžiš]. Témou čísla je séria nových úvah o žánroch a žánrovení vo filme [John Frow, Peter Michalovič, a i.]. Blok textov dopĺňa aktuálny rozhovor s americkým teoretikom filmových žánrov Rickom Altmanom. Z reflexií treba pripomenúť text o poslednom Tarrovom filme [András Bálint Kovács], analýzu Havlovho odcházení [J. Bernard], esej o bielej žene v Afrike od Claire Denis [Michal Michalovič], či správu o stave maďarske kinematografie v orbánovských časoch [Tomáš Hučko].

Hlavnou témou druhého čísla sa stal SÚČASNÝ TALIANSKY FILM poslednej dekády. Po úspešnom nadviazaní spolupráce s talianskymi partnermi z Neapola – prehliadka slovenských filmov vo viacerých mestách v roku 2009, špeciálne číslo Quaderni Cinemasud venované len slovenskej kinematografii – sme s pomocou Paola Speranzu a Tiziany d´Amico obrátili pozornosť späť, na súčasný taliansky film. Vznikla zostava pôvodných článkov talianskych študentov a pedagógov (najmä z Neapola a Ríma) o rôznych dielach či autorských rukopisoch známych i aktuálne sa presadzujúcich tvorcov. Okrem širšieho všeobecného predstavenia vývoja talianskej kinematografie poslednej dekády (P. Speranza) tak podrobnejšie predstavili tvorbu napr. M. Bellocchia, L. Guadagnina Marca Tullia Giordana, Saveria Costanza, Giorgia Dirittiho a ďalších. V textoch aj našich autorov sa číslo venuje aj jednotlivým výrazným titulom posledných 10 rokov – od Gomory, cez Sviatočný nedeľný obed po Ja som láska (Guadagnino).

Číslo otvára ďalší text Juraja Mojžiša a Kataríny Mišíkovej o modeloch rozprávania v slovenskom filme, stále v časoch normalizácie. V rubrike Studium sa Eva Vženteková pokúsi o reinterpretáciu katolíckych filmov Štefana Uhra – v tomto čísle najmä filmu Organ. Hlavnou a celkom netradičnou témou čísla sa stalo u nás málo známe spojenie filmu s neurovedou. Blok tvorí štúdia kolektívu autorov Neuroveda a filmová veda, dopĺňa ju zasvätený úvod Zdenka Holého Neuroestetika: budúcnosť filmových štúdií? V rubrike rozhovorov uvedieme debatu Michala Michaloviča s Györgyom Pálfim rekapitulujúcu jeho doterajšiu tvorbu, a zároveň rozhovor s Brunom Dumontom o filme Hadewijch. K slovenskému filmu sa opäť vrátime v rubrike Dvojdotyk, kde sa Václav Macek a Eduard Grečner dotýkajú témy konca Koliby. Sprievodné číslo časopisu Frame sa aktuálne venuje téme „Minulosť“.

Hlavná téma časopisu Kino-Ikon 1/2015 pripomína okrúhle výročie narodenia jedného z najvýznamnejších filmových tvorcov minulého storočia, režiséra Orsona Wellesa (1915 – 1985). Autori štúdií nehodnotia chronicky známe Wellesove filmy, zameriavajú sa skôr na témy či diela u nás celkom neznáme. Filmový kritik Jonathan Rosenbaum rekapituluje esejistické a dokumentárne fikcie Orsona Wellesa a riaditeľ Filmového múzea v Mníchove Stefan Droessler zasa upriamuje pozornosť na množstvo fragmentov z Wellesových neskorších nedokončených filmových a televíznych projektov. Slovenskú filmovo-kritickú obec zastupujú v bloku textov filmový teoretik Martin Ciel, ktorý si všíma Wellesove reklamy na japonskú Nikka Whisky, alebo František Gyárfáš s analýzou jedného z najmagickejších Wellesových mokumentov F ako falzifikát (1973).

Prvú tému čísla tvorí rozsiahla kritická rekapitulácia domácej filmovej produkcie za rok 2014. Jednotlivé príspevky v konštelácií referát a ko-referát - venovanej množstvu a najmä kvalite ročnej "úrody" hraných, dokumentárnych a animovaných filmov - zazneli na úvod verejných diskusií, ktoré sa uskutočnili ako  sprievodný program prehliadky Týždeň slovenského filmu (apríl 2015). V druhej téme pripravila hosťujúca editorka E. Šošková (FTF VŠMU) súbor textov a súčasnom animovanom filme. Vybraní autori sa venujú tak mysleniu o fenoménoch histórie a súčasnosti slovenského animovaného filmu (Šošková, Krišková, Uhrinová), napr. tradícii rozprávok alebo edukatívnej funkcii animovaných filmov pre deti, ako aj vybraným prípadovým štúdiám filmov i autorov (Zbojník Jurko, tWINs, Lokalfilmis, profil W. Boeowczyka, Herečka tisícročia). V rubrike ROZHOVORY nadviaže číslo na druhú a hlavnú tému čísla rozhovorom E. Šoškovej s jedným z najznámejších kolibských vedúcich produkcie krátkych a anim. filmov P. Forischom.