Skôr než existovali kamery, filmové kulisy či Hollywood... bolo svetlo. Dejiny filmovej tvorby sú dejinami veľkých technických inovácií a umeleckého majstrovstva. V tomto pútavom sprievodcovi s úžasnými ilustráciami Adama Allsucha Boardmana preskúmame všetko od vynálezu filmovej kamery až po návrh kulís a kostýmov.

Na plagátoch zvykneme čítať meno dramaturga, ktorý pomohol vybrať, analyzovať či aktuálne vyložiť a neskôr aj naštudovať nejakú hru pre potreby svojej scény. Dramaturgia a scenáristika sú od seba neoddeliteľné, sú to dve strany jednej a tej istej mince. Každý scenárista skôr či neskôr na tento paradox narazí. Pokým scenáristika vyžaduje spontaneitu a originalitu, pojem dramaturgia v sebe skrýva istý odstup, analýzu, súbor praxou overených postupov, ktoré sú chrbtovou kosťou dramatického písania a celkovej výstavby dramatického diela. Ak sa na literárnej príprave scenára podieľa skúsený a tvorivý dramaturg, stáva sa de facto spoluscenáristom diela.

Päť úvah o súčasnej dokumentárnej tvorbe z pera piatich absolventov Ateliéru réžie dokumentárneho filmu Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Výber textov reprezentuje rôznorodé uvažovanie mladých dokumentaristov o angažovanosti, vnútornej slobode, hraniciach manipulácie a autorskej jedinečnosti. Prvý sa zamýšľa nad mantinelmi manipulácie a autentickosti, ktoré sú zásadné pri realizácii filmového dokumentu (Eduard Cicha). Druhý sa pýta sám seba a analyzuje podstatu angažovanosti v autorskom dokumentárnom filme (Daniel Svoreň). Tretie zamyslenie je osobným pohľadom na opakujúcu sa tému (filmové zobrazenie Rómov), ku ktorej sa vracajú slovenskí dokumentaristi (Štefan Straka). A napokon sú tu dva biografické texty – jeden o svojskej českej režisérke dokumentárnych filmov Jane Ševčíkovej (Katarína Jonisová) a druhý o už nežijúcom autorovi Dežovi Ursinym (Denisa Parobeková).  

Do publikácie sú zaradené texty z obdobia od druhej polovice šesťdesiatych po osemdesiate roky, pokrývajú teda len istý výsek autorovho kreatívneho života. Pokiaľ sa nevenujú konkrétnym filmom alebo kinematografii, osvetľujú širšie súvislosti, ktoré môžu prispieť k interpretácii autorovej filmovej tvorby. Tento výber nemá ambíciu vyčerpať možnosti spoznávania jeho filmového diela, ciele publikácie sú oveľa skromnejšie. Má slovenskému čitateľovi ponúknuť možnosť zoznámiť sa s niektorými motívmi autorovho uvažovania o jeho vlastnej tvorbe, ale aj o rozprávaní a o umeleckej tvorbe vo všeobecnosti či o role imaginácie v živote jedinca a spoločnosti.  

Marínka Somarinka už raz ukázala, že cez film vie dostať deti od pozerania televízie ku knihám.V tejto knižke, či pracovnom zošite ide ešte ďalej a prizýva svojich čitateľov k spolupráci na tvorbe reálneho filmu. Ukazuje im, že to vôbec nie je také ťažké a že sa nemusia ničoho báť. Ak chce malý čitateľ spraviť naozaj niečo veľké a k tomu má ešte aj rodičov či učiteľov s podobnou diagnózou, Marínka Somarinka im bezpochyby pripraví pekné spoločne strávené chvíle pri tvorbe malého umeleckého diela. Originálny teambuilding zaručený. Zábavné úlohy ako bonus navyše.
Matúš Marcinčin, učiteľ na základnej škole

Knižka pre deti o šibalke Marínke s tetovačkou kotvy na ramene, ktorá sa rozhodne nakrútiť film o námorníkoch. Jedného dňa, keď sa Marínke Somarinke nepodarí zrealizovať jej sen, stať sa námorníčkou, rozhodne sa o tom aspoň natočiť film. Pomáha jej dedo, scenárista. S kamarátmi Jonášom a Krišpínom, mamkou a tatom, dedom a psom Indym zažívajú vďaka tomu každý deň zaujímavé príhody a dobrodružstvá. Práve cez ne Marínka predstaví celý postup výroby filmu. Nenápadne, vtipne, hrou.

Marínku Somarinku napísala Marka Staviarska. Spolu so Zuzkou Dušičkovou si po vyštudovaní filmovej produkcie na VŠMU založili produkčnú spoločnosť a vydavateľstvo ZumZumproduction. Ešte počas štúdia rozmýšľali ako priblížiť film ostatným ľuďom, hlavne deťom. A potom Marka dostala nápad. Napísala prvú kapitolu knižky o dievčatku Marínke a bolo rozhodnuté. Bude to detská knižka!

Scenáristova cesta je „klasický“ praktický manuál k vyprávění příběhu pro scenáristy, spisovatele a prostě každého, kdo potřebuje vybudovat nebo napsat soudržný a gradovaný příběh. Vychází z autorovy teorie, podle níž je většinu všech příběhů možné zjednodušit na základní schémata narativních prvků a činitelů, vystopovatelných až do kolektivní imaginace příběhů z dávných mytologií. Základem příběhu je koncept tzv. „cesty hrdiny“, při němž se Vogler inspiroval mytopoetickou teorií Josepha Campbella, ale pohled, který kniha nabízí, sahá daleko za něj.

Katedra střihové skladby na pražské FAMU se spolu se svými pedagogy a absolventy stala kolébkou teorie a pedagogiky střihové skladby v Československé republice. Vychovala velké množství tvůrčích osobností (Drahomíra Vihanová, Josef Valušiak, Alois Fišárek, Jiří Brožek, Jan Daňhel atd.), které měly svůj neodmyslitelný a trvalý vliv na podobu české kinematografie. Tento málo zohledněný fakt si velmi dobře uvědomují studenti a pedagogové Katedry střihové skladby, kteří vám spolu s dalšími autory předkládají přítomnou kolektivní monografii Česká škola střihové skladby. Kniha tematicky propojuje teorii, pedagogiku i uměleckou praxi a po odborné stránce navazuje na stejnojmennou olomouckou konferenci z roku 2019. Svým zacílením, které rozšiřuje spektrum přednesených konferenčních příspěvků, míří k obohacení českého akademického prostředí o tematiku střihové skladby, která zde v uplynulých desetiletích citelně absentovala.

V jedenácti studiích této kolektivní monografie se autoři a autorky zabývají vlivem předchozích filmových praxí (Martin Blažíček), počátky videoartu (Martin Mazanec), dokumentací performance (Sylva Poláková), novými médii (Marie Meixnerová), uměleckým školstvím (Tomáš Pospiszyl), akademickým diskurzem (Kateřina Svatoňová), výstavní praxí (Markéta Mansfieldová), revizí odborných periodik (Eva Krátká), sběratelstvím (Matěj Forejt), systémem oceňování (Lenka Střeláková) a dlouhodobou archivní péčí (Matěj Strnad). Mapování pohyblivého obrazu není jednoznačně chronologické, naopak se mnohdy překrývá a zohledňuje tak vrstevnatost prolínání filmu, videa a dalších disciplín. Tato publikace s bohatou obrazovou vrstvou a QR odkazy na jednotlivá videa, doplňuje české dějiny umění o chybějící kapitolu reflektující pohyblivý obraz.