Do publikácie sú zaradené texty z obdobia od druhej polovice šesťdesiatych po osemdesiate roky, pokrývajú teda len istý výsek autorovho kreatívneho života. Pokiaľ sa nevenujú konkrétnym filmom alebo kinematografii, osvetľujú širšie súvislosti, ktoré môžu prispieť k interpretácii autorovej filmovej tvorby. Tento výber nemá ambíciu vyčerpať možnosti spoznávania jeho filmového diela, ciele publikácie sú oveľa skromnejšie. Má slovenskému čitateľovi ponúknuť možnosť zoznámiť sa s niektorými motívmi autorovho uvažovania o jeho vlastnej tvorbe, ale aj o rozprávaní a o umeleckej tvorbe vo všeobecnosti či o role imaginácie v živote jedinca a spoločnosti.  

Marínka Somarinka už raz ukázala, že cez film vie dostať deti od pozerania televízie ku knihám.V tejto knižke, či pracovnom zošite ide ešte ďalej a prizýva svojich čitateľov k spolupráci na tvorbe reálneho filmu. Ukazuje im, že to vôbec nie je také ťažké a že sa nemusia ničoho báť. Ak chce malý čitateľ spraviť naozaj niečo veľké a k tomu má ešte aj rodičov či učiteľov s podobnou diagnózou, Marínka Somarinka im bezpochyby pripraví pekné spoločne strávené chvíle pri tvorbe malého umeleckého diela. Originálny teambuilding zaručený. Zábavné úlohy ako bonus navyše.
Matúš Marcinčin, učiteľ na základnej škole

Knižka pre deti o šibalke Marínke s tetovačkou kotvy na ramene, ktorá sa rozhodne nakrútiť film o námorníkoch. Jedného dňa, keď sa Marínke Somarinke nepodarí zrealizovať jej sen, stať sa námorníčkou, rozhodne sa o tom aspoň natočiť film. Pomáha jej dedo, scenárista. S kamarátmi Jonášom a Krišpínom, mamkou a tatom, dedom a psom Indym zažívajú vďaka tomu každý deň zaujímavé príhody a dobrodružstvá. Práve cez ne Marínka predstaví celý postup výroby filmu. Nenápadne, vtipne, hrou.

Marínku Somarinku napísala Marka Staviarska. Spolu so Zuzkou Dušičkovou si po vyštudovaní filmovej produkcie na VŠMU založili produkčnú spoločnosť a vydavateľstvo ZumZumproduction. Ešte počas štúdia rozmýšľali ako priblížiť film ostatným ľuďom, hlavne deťom. A potom Marka dostala nápad. Napísala prvú kapitolu knižky o dievčatku Marínke a bolo rozhodnuté. Bude to detská knižka!

Scenáristova cesta je „klasický“ praktický manuál k vyprávění příběhu pro scenáristy, spisovatele a prostě každého, kdo potřebuje vybudovat nebo napsat soudržný a gradovaný příběh. Vychází z autorovy teorie, podle níž je většinu všech příběhů možné zjednodušit na základní schémata narativních prvků a činitelů, vystopovatelných až do kolektivní imaginace příběhů z dávných mytologií. Základem příběhu je koncept tzv. „cesty hrdiny“, při němž se Vogler inspiroval mytopoetickou teorií Josepha Campbella, ale pohled, který kniha nabízí, sahá daleko za něj.

Katedra střihové skladby na pražské FAMU se spolu se svými pedagogy a absolventy stala kolébkou teorie a pedagogiky střihové skladby v Československé republice. Vychovala velké množství tvůrčích osobností (Drahomíra Vihanová, Josef Valušiak, Alois Fišárek, Jiří Brožek, Jan Daňhel atd.), které měly svůj neodmyslitelný a trvalý vliv na podobu české kinematografie. Tento málo zohledněný fakt si velmi dobře uvědomují studenti a pedagogové Katedry střihové skladby, kteří vám spolu s dalšími autory předkládají přítomnou kolektivní monografii Česká škola střihové skladby. Kniha tematicky propojuje teorii, pedagogiku i uměleckou praxi a po odborné stránce navazuje na stejnojmennou olomouckou konferenci z roku 2019. Svým zacílením, které rozšiřuje spektrum přednesených konferenčních příspěvků, míří k obohacení českého akademického prostředí o tematiku střihové skladby, která zde v uplynulých desetiletích citelně absentovala.

V jedenácti studiích této kolektivní monografie se autoři a autorky zabývají vlivem předchozích filmových praxí (Martin Blažíček), počátky videoartu (Martin Mazanec), dokumentací performance (Sylva Poláková), novými médii (Marie Meixnerová), uměleckým školstvím (Tomáš Pospiszyl), akademickým diskurzem (Kateřina Svatoňová), výstavní praxí (Markéta Mansfieldová), revizí odborných periodik (Eva Krátká), sběratelstvím (Matěj Forejt), systémem oceňování (Lenka Střeláková) a dlouhodobou archivní péčí (Matěj Strnad). Mapování pohyblivého obrazu není jednoznačně chronologické, naopak se mnohdy překrývá a zohledňuje tak vrstevnatost prolínání filmu, videa a dalších disciplín. Tato publikace s bohatou obrazovou vrstvou a QR odkazy na jednotlivá videa, doplňuje české dějiny umění o chybějící kapitolu reflektující pohyblivý obraz.

Rodinné filmové striebro predstavuje súbor 60 esejí o vybraných 60 dielach z dejín i súčasnosti slovenskej kinematografie, ktoré napísali 60 autori zo Slovenska, Čiech i ďalších krajín pri príležitosti osláv 60. výročia založenia Slovenského filmového ústavu (1963 – 2023), jedinej štátnej inštitúcie u nás, ktorá sústreďuje, uchováva, skúma a sprístupňuje kinematografické dedičstvo. Súčasťou SFÚ je samozrejme aj Národný filmový archív, ktorého bohatstvo – množstvo známych i zabudnutých filmových pokladov – stále volá aj po takejto forme strieborného docenenia, pripomenutia. Pri výbere autorov editori zohľadňovali generačnú i rodovú vyváženosť, rôznosť sfér ich akademického či iného spoločenskovedného pôsobenia. Preto sú medzi nimi okrem filmológov aj filozofi, estetici, teoretici a historici literatúry, vizuálneho umenia, prekladatelia, hudobníci alebo publicisti. Vydanie publikácie finančne podporil Audiovizuálny fond. Publikácia bola vydaná s finančnou podporou SAPA.  

Zborník je výstupom z rovnomenného seminára realizovaného v roku 2022 v rámci Týždňa slovenského filmu. Jeho editormi sú Václav Macek a Zuzana Goleinová a jednotlivé štúdie ponúkajú rôzne uhly pohľadov na filmové diela tejto výraznej osobnosti slovenskej literatúry. Vďaka nim dnes môžeme sumarizovať Pišťánkov prínos pre slovenskú kinematografiu. V zborníku sú publikované príspevky autorov a autoriek: Marian Jaslovský, Peter Darovec, Peter Karpinský, Matej Ambroš, Peter Michalovič, Adam Gazdič, Martin Šmatlák, Zuzana Goleinová, Václav Macek a Peter Ulman.

Zborník zo seminára venovaného vedeckej práci Jeleny Paštékovej, laureátky Ceny Petra Mihálika za rok 2021, sa zameriava predovšetkým na vybrané témy a črty jej bádania v oblasti literatúry a kinematografie. Dialogické kontakty slovenského filmu a literatúry v 20. storočí sleduje vždy na pozadí detailne načrtnutej panorámy dejín spoločnosti, zlomov a turbulencií v politike, premien vo vývoji kultúry a umenia. Publikácia zahŕňa texty kolegov Jeleny Paštékovej, ktorí reprezentujú obidva jej domovské inštitúcie, Ústav slovenskej literatúry SAV a Katedru audiovizuálnych štúdií na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Publikácia bola vydaná s podporou grantu "Špičkový tím Ateliéru filmovej tvorby - FTV VŠMU"