Príbeh mladého medika (Maroš Kramár), ktorý prichádza do horskej dediny po tom, ako bol potrestaný za nelegálny interrupčný zákrok. Film vypovedá o morálnom rozklade spoločnosti, kde sa rozkrádanie a kompromisy stali každodennou realitou. Tvorcom sa podarilo zájsť asi najďalej, ako to bolo v polovici osemdesiatych rokov pri kritike súčasnosti možné. Negatívny obraz umocňuje situovanie príbehu do prostredia slovenskej dediny, ktorá je u nás tradične spájaná s pevnými zásadami a nepokrivenými hodnotami.

Hudobný film o prvých láskach a neláskach, priateľstvách i rozchodoch mladých ľudí. Film vznikol na motívy rovnomenného románu Eleonóry Gašparovej.

Komédia o cukrárovi a starom mládencovi Šimonovi, ktorý sa stáva ľahkou obeťou svojho šéfa, matky a zástupu vydajachtivých žien. V príbehu sa objavujú osvedčené prvky takmer všetkých dôležitých období filmovej komédie, počnúc lumiérovskou etudou so záhradnou hadicou cez postavu melancholického tuláka až po postrach okolia - Jacqua Tatiho. Jurajovi Herzovi sa tak podarilo obohatiť nielen kolibskú dramaturgiu 80. rokov, ale najmä skromnú tradíciu slovenskej komédie.

Príbeh rodiny Riečanovcov, ktorá sa po druhej svetovej vojne presťahovala na juh Slovenska, kde po maďarskom utečencovi získala mäsiarstvo. Po bývalom majiteľovi zdedila aj sebavedomého pomocníka bez pevnejších morálnych zásad, Valenta Lančariča. Jeho výpomoc prinesie rodine bohatstvo, no v konečnom dôsledku spôsobí jej rozpad. Režisér Zoro Záhon spojil vo svojom najúspešnejšom filme silný dramatický príbeh s výbornými hereckými výkonmi, medzi ktorými vynikol najmä predstaviteľ pomocníka Gábor Koncz.

Tragikomický príbeh z prostredia východoslovenského vidieka vznikol na základe poviedok Milky Zimkovej, ktorá vo filme zároveň stvárnila hlavnú úlohu. Osudy Johany Ovšenej a jej nemanželskej dcéry Pavlíny sa vzájomne prelínajú. Johana, ktorá žila na dedine ako slobodná matka, prežíva svoj životný omyl opakovane v príbehu svojej dcéry. V divácky najúspešnejšom filme Štefana Uhra sa najmä vďaka dobrej znalosti prostredia podarilo tvorcom verne zachytiť osobitosti regiónu, mentalitu i spôsob života jeho obyvateľov

Oproti sebe stoja dvaja zásadoví, nekompromisní muži. Jeden má za sebou obyvateľov chudobnej dediny, druhý zákon. Konflikt čaká na vyvrcholenie v záverečnej prestrelke. Výstrely z pušiek nakoniec padnú, no nestane sa tak na divokom západe, ale na slovensko-poľskom pohraničí. Michal Dočolomanský v úlohe pašeráka koní a Radoslav Brzobohatý ako pražský colník sa v Hollého Nočných jazdcoch stretli v takmer westernovej konfrontácii, zasadenej do neistých a často dramatických rokov novozaloženej Československej republiky.

Po Pomocníkovi v poradí druhá filmová adaptácia diela z románovej tvorby Ladislava Balleka sa odohráva vo fiktívnej pohraničnej dedine na juhu Slovenska krátko po druhej svetovej vojne, kedy sa hranice štátov ešte len zakresľovali na mapy. Do druhej polovice 40. rokov sa dostávame cez retrospektívne spomínanie štyridsaťročného spisovateľa na vlastné detstvo. Na neistú dobu, boj colníkov a pašerákov či pestré postavy multikultúrneho južného Slovenska sa tak pozeráme z pohľadu päťročného chlapca.

Tragikomický film o ľuďoch z periférie, ktorých zobrazuje bez prikrášlenia, ale s o to väčším porozumením. Aj preto – podobne ako Hanákove predchádzajúce diela 322 a Obrazy starého sveta – skončil v trezore, odkiaľ sa dostal až v roku 1988. Film Dušana Hanáka a Dušana Dušeka s presvedčivými hereckými výkonmi českej herečky Ivy Janžurovej, Poliaka Romana Klosowskeho a Srba Milana Jelića získal na MFF v Berlíne v roku 1989 prestížne ocenenie – Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu.

Príbeh mladého medika (Maroš Kramár), ktorý prichádza do horskej dediny po tom, ako bol potrestaný za nelegálny interrupčný zákrok. Film vypovedá o morálnom rozklade spoločnosti, kde sa rozkrádanie a kompromisy stali každodennou realitou. Tvorcom sa podarilo zájsť asi najďalej, ako to bolo v polovici osemdesiatych rokov pri kritike súčasnosti možné. Negatívny obraz umocňuje situovanie príbehu do prostredia slovenskej dediny, ktorá je u nás tradične spájaná s pevnými zásadami a nepokrivenými hodnotami.