Oproti sebe stoja dvaja zásadoví, nekompromisní muži. Jeden má za sebou obyvateľov chudobnej dediny, druhý zákon. Konflikt čaká na vyvrcholenie v záverečnej prestrelke. Výstrely nakoniec padnú, no nestane sa to na divokom západe, ale na slovensko-poľskom pohraničí v neistých a často dramatických rokoch novozaloženej Československej republiky.

Tragikomický film o ľuďoch z periférie, ktorých režisér Dušan Hanák zobrazuje bez prikrášlenia, ale zato s veľkým porozumením. Aj preto – podobne ako jeho predchádzajúce diela 322 a Obrazy starého sveta – skončil v trezore, odkiaľ sa dostal až v roku 1988. Film Dušana Hanáka a Dušana Dušeka s presvedčivými  hereckými  výkonmi  českej  herečky  Ivy Janžurovej, Poliaka Romana Kłosowského a Srba Milana Jelića získal na MFF v Berlíne v roku 1989 prestížne ocenenie – Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu.

Film o dospievaní, snívaní a prvej veľkej, ale zakázanej láske. V poetickom príbehu o vzťahu medzi dobrosrdečným, trochu naivným  poštárom Jakubom a krásnou Rómkou Jolankou na seba naráža nespútaný svet hravej fantázie a triezvy pragmatizmus  každodenného  života, ktorému musí  ružové  snívanie oboch hlavných hrdinov napokon predsa len ustúpiť. Dielo režiséra Dušana Hanáka a spisovateľa Dušana Dušeka, plné láskavého humoru, ocenila odborná kritika, ako aj široké publikum doma i v zahraničí.

Dráma z obdobia slovenského štátu rozpráva príbeh Tóna Brtka, slušného človeka, ktorý sa pod nátlakom chamtivej manželky a karieristického švagra nechal vmanévrovať do funkcie arizátora skrachovaného obchodu s galantérnym tovarom. Pôvodná majiteľka, stará pani Lautmannová už dávnejšie stratila kontakt s realitou a vôbec netuší, čo sa okolo nej deje. Tóna považuje za nového pomocníka a prijme ho ako vlastného syna. Aj on svoje arizátorstvo iba predstiera a všetok čas venuje opravám starožitného nábytku v jej domácnosti. Situácia sa však zmení, keď sa začne pripravovať deportácia miestnych Židov.  

Slávnosť v botanickej záhrade (1969) Svieži a zrelý debut talentovaného, predčasne zosnulého režiséra je farebnou, mozaikovitou feériou o potrebe zázraku v ľudskom živote. Havettov originálny film spája inšpirácie naivným maliarstvom, dielami francúzskeho impresionizmu a nemou filmovou groteskou, rovnako však čerpá tiež z tradícií a ľudových zvyklostí obyvateľov Západného Slovenska. Ľalie poľné (1972) Druhý a zároveň posledný celovečerný film Ela Havettu patrí k najpozoruhodnejším dielam slovenskej kinematografie. Vznikol ako tvorivá parafráza Šikulovej prózy a jeho hrdinami sú vojnoví veteráni, ktorí sa vracajú z I. svetovej vojny do rodného kraja, kde sa snažia nájsť domov a pevne zakotviť. Rovnako silná je však aj ich túžba po tuláctve a voľnom živote.

Príbeh netalentovaného, zato však nadmieru ctižiadostivého hudobníka, ktorý sa stal riaditeľom veľkého orchestra, v ktorom doteraz hral na triangel. Hudobník sa spočiatku bráni, no čoskoro pochopí, akými pravidlami sa riadi mechanizmus kariéry, ku ktorému nevyhnutne potrebuje pochlebovanie a šplhúnstvo svojich kolegov.

Rozprávka o dobrej a múdrej starenke, ktorá kúzlami vyrábala sneh a o odvážnom Jakubovi, ktorý sa ani smrti nebál. Príbeh zobrazuje odvekú ľudskú túžbu po šťastí, porozumení a láske, snahu prekonať ťažkosti a napokon zvíťaziť nad zlom. Zároveň odsudzuje závisť, chamtivosť a túžbu po rýchlom a nečestnom zbohatnutí.

Druhý celovečerný hraný film režiséra Dušana Rapoša vznikol na základe rovnomenného románu Eleonóry Gašparovej. Režisérovi sa v ňom podarilo verne zachytiť život a problémy mladých ľudí v mestskom prostredí – ich prvé strety s realitou, prvé vážne rozhodnutia, ale i prvé citové sklamania. Významným zdrojom výslednej atmosféry filmu sa stala pôvodná slovenská hudba, ktorú skomponoval Vašo Patejdl. Aj vďaka nej Fontána pre Zuzanu patrila svojho času ku kultovým filmom slovenskej kinematografie.

Blu-ray kolekcia - Slovenský film 2 pozostáva z filmov, ktoré vznikli v nezávislom producentskom prostredí po roku 1989. Všetko čo mám rád (1992) M. Šulíka, reprezentujúci slovenskú kinematografiu  v porevolučnom období, ďalej sú v nej strihový dokumentárny film o rôznych podobách porušovania ľudských práv v niekdajšom Československu Papierové hlavy (1995) D. Hanáka, dokument Sila ľudskosti – Nicholas Winton (2002), prestížny držiteľ ceny Emmy od režiséra Mateja Mináča, film Slepé lásky (2008) J. Lehotského, ktorý po tridsiatich siedmich rokoch otvoril cestu mladej slovenskej kinematografii na MFF Cannes, a desiatku uzatvára film Pokoj v duši (2009) V. Balka. „Výber filmov nebol jednoduchý, je to vždy vec kompromisu,“ hovorí P. Dubecký, generálny riaditeľ SFÚ, „no myslím si, že tento kompromis je obhájiteľný a prezentovateľný. Našou snahou bolo od začiatku prezentovať filmy, ktoré patria k základným pilierom slovenskej kinematografie a som rád, že práve týchto desať titulov sa aj vďaka SFÚ dostane do sveta.“ Všetko, čo mám rád, 1992, r. Martin Šulík Tomáš sa ocitá na mŕtvom bode. Nemá prácu, s bývalou manželkou sa iba háda, musí riešiť problémy s dospievajúcim synom a pomoc od neho čakajú aj starnúci rodičia. Ponuka mladej Angličanky, aby s ňou odišiel do Anglicka, sa zdá byť poslednou šancou, ako uniknúť zo začarovaného kruhu. „Všetko čo mám rád je asi môj najosobnejší film. S Ondrejom Šulajom sme chceli zachytiť atmosféru zo začiatku 90. rokov, obdobie, keď sa menila spoločnosť. Pred každým z nás sa otvorilo mnoho možností ako naplniť život. Mohli sme cestovať, podnikať, zamestnať sa v reklame alebo jednoducho priamo vstúpiť do politiky. V Bratislave sa zrazu zjavilo mnoho cudzincov. Každodenne dochádzalo k zaujímavým stretnutiam, konfrontácii kultúr, k vzájomnému spoznávaniu. Všetko bolo v pohybe, v spoločnosti ešte bola nádej a humor. S Ondrejom sme si chceli spraviť takú životnú bilanciu," povedal Martin Šulík. Papierové hlavy, 1995, r. Dušan Hanák Film vypovedá o nedávnej histórii našej spoločnosti v mozaike autentických archívnych materiálov, výpovedí svedkov a štylizovaných hraných sekvencií. Podáva emocionálne silné svedectvo o vzťahu jednotlivca a spoločnosti, poznačených politickým režimom. Režisér Dušan Hanák o svojom filme povedal: „Myslím, že sme sa nedokázali vyrovnať s našou nedávnou minulosťou. Papierové hlavy sú reflexiou o slobode a neslobode, o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v období rokov 1945 až 1989. Film je rámcovaný rovinou pouličného divadla, v závere sú tieto happeningové motívy rozšírené o súčasnú polohu výpovede o dnešnej dobe. Pôdorysom filmu sú kľúčové udalosti minulého režimu. Archívne materiály sú používané skratkovitým, paradoxným, niekedy azda aj humorným spôsobom." Nicholas G. Winton - Sila ľudskosti, 2002, r. Matej Mináč V roku 1939 Nicholas Winton z vlastnej iniciatívy zachránil 669 prevažne židovských detí počas nacistickej okupácie Československa a cez hranice hitlerovského Nemecka sa mu podarilo prepraviť ich do Veľkej Británie. O svojom veľkom čine mlčal neuveriteľných 50 rokov. Nicholas Winton dodnes žije, má 94 rokov a volajú ho britský Schindler. Dokumentárnym filmom nás sprevádza Joe Schlesinger, reportér kanadskej tv stanice CBS, ktorý je jedným wintonových zachránených detí. Príbehy, ktoré rozprávajú zachránené deti, sa prelínajú s rozprávaním a spomínaním Nicholasa Wintona, dokumentárnymi dobovými a archívnymi zábermi. Ku koncu filmu sme svedkami dojímavej scény stretnutia Nicholasa Wintona so svojimi deťmi po dlhých rokoch. Držiteľ International Emmy Award 2002 za najlepší dokumentárny film. Slepé lásky, 2008, r. Juraj Lehotský Film o láske slepých ľudí k druhým a k svetu. O prekonávaní predsudkov, o radosti zo života a o ich túžbach, ktoré sú rovnaké ako túžby vidiacich. Skladá sa zo štyroch poviedok: 1. PETER učí hru na klavír. Hudba mu skrášľuje život a umožňuje mu vnímať svet cez jeho vlastnú fantáziu. 2. MIRO je Róm a miluje nerómku. Ich okolie z toho radosť nemá. 3. ELENA čaká dieťatko a dúfa, že nebude slepé ako jeho rodičia. 4. ZUZANA sa zaľúbi do vidiaceho chlapca a dúfa, že ju bude mať rád aj keď je slepá. Pokoj v duši, 2009, r. Vladimír Balko Tóno (Attila Mokos) sa vracia do rodnej dediny Čierny Hron po piatich rokoch strávených vo väzení za krádež dreva. Tu sa všetko zmenilo. Žena sa od neho vzďaľuje, päťročný syn je mu úplne cudzí, nikde nemôže nájsť prácu. Tóno sa už nechce vrátiť ku krádežiam, preto si prestáva rozumieť so starým priateľom Štefanom (Roman Luknár). Jeho priatelia Peter (Robert Więckiewicz) a kňaz Marek (Jan Vondráček) sa mu pokúšajú pomôcť nájsť si miesto v novej situácii, sami však riešia osobné ťažkosti.