Druhé číslo otvára pravidelné rubrika venovaná dejinám slovenskej kinematografie. Slavomíra Macáková v texte o živej hudbe v košických kinách počas prechodu k zvukovému filmu naznačuje možnosti výskumu lokálnych, mestských filmových kultúr. Poetike zvuku vo filmoch známeho argentínskeho režiséra Lisandra Alonsa sa venujú brazílske autorky Natalia Barrenha a Virginia Flóres. Jadro čísla tvorí diskusia o filme Všetko čo mám rád, z pravidelnej programovej sekcie časopisu Kino Ikon Choice v Kine Lumière, ktorá vznikla pri príležitosti životného jubilea scenáristu filmu Ondreja Šulaja. Kľúčovú líniu kinematografickej filozofie v časopise tentoraz vyznačuje rozhovor s austrálskym filozofom Robertom Sinnerbrinkom o estetike a nevyhnutnosti etického zámeru v kontexte kinematografie. V novej prieskumnej rubrike Zoom sa Marek Slovák venuje fenoménu hollywoodskych legacyquelov. Ewa Mazierska a Žofia Ščuroková sa venujú ďalšej podstatnej téme čísla – vytváraniu, korigovaniu a úžitku filmových kánonov v kinematografiách strednej Európy. Pravidelný prispievateľ, autor a režisér experimentálnych filmov Franz Milec sonduje obrazy umelej inteligencie, ktoré stále viac ovplyvňujú aj filmovú tvorbu a chápanie autorstva.

Číslo otvára kolektívna štúdia českých praktikov a historikov animovanej tvorby, rozsiahly výstup z ich výskumu, ktorý venovali využiteľnosti nového softvéru APE pri prepájaní tradičnej stop motion animácie (najmä bábkovej) s počítačovou (CGI) animáciou. Po vydaní monografie Máme svoj film! Petra Hanáková pokračuje v historických prieskumoch kinematografie Slovenského štátu, pričom tentoraz sa zamerala na funkciu kina v rukách Hlinkovej gardy. Prehľadový článok Katie Barclayovej sa pokúša predstaviť u nás málo známy i praktizovaný odbor dejín emócií. Kurátorky rubriky Kinematografická filozofia Tereza Hadravová a Andrea Slováková sa v rozhovore so známym historikom dokumentárneho filmu Michaelom Renovom venujú histórii a etike kompilačnej kinematografie. V rámci série pravidelných diskusií Kino-Ikonu v Kine Lumiére sa tvorcovia a pozvaní hostia moderátora Petra Michaloviča rekapitulovali tvorbu Miloslava Luthera s fokusom na jeho posledný film Spiaci účet. Doterajšou filmovou tvorbou Davida Finchera sa v rozsiahlom profile zaoberá Marek Slovák.  

Číslo otvára štúdia českého estetika Vlastimila Zusku venovaná fenoménu atmosféry ako inovatívnej estetickej kategórii, o ktorej sa často uvažuje aj v kontexte filmovej tvorby (od Bélu Balázsa). Jednou z hlavných tematických línií, ktorá prechádza rôznymi rubrikami je história kín z hľadiska sociálneho, politického, architektonického, technologického v rôznych filmových kultúrach – od slovenskej (Slavomíra Macáková), cez iránsku (Martin Kaňuch), po japonskú (Rudolf Schimera). V bohatej rubrike rozhovorov sa venujeme filozofickému čítaniu filmov (Paisley Livingstone), filmovej tvorbe a umelej inteligencii (Viera Čákanyová) alebo výnimočnosti Hanákových Obrazov starého sveta (Daniel Bird, Jonathan Owen). Štefan Komorný v laudatiu pripomína osobnosť hlavného kolibského technológa Róberta Hardonyiho (1930 – 2009). Pozoruhodná študentská reflexia Anny Gazdíkovej rozkrýva filozofiu Záhrady Martina Šulíka.

Súbor recenzovaných štúdií (Studium) otvára text Kataríny Mišíkovovej odkrývajúci stratégie autobiografie, autoportrétu a autofikcie v súčasnom slovenskom dokumentárnom filme. V istom zmysle na ňu nadväzuje v ďalšej štúdii Jana Dudková, ktorá sa venuje aj hybridným žánrom v rannej tvorbe Viery Čákanyovej. Dlhodobá rubrika Prvé storočie, otvorená pred pár rokmi pri príležitosti 100. výročia zrodu slovenského filmu, ponúka ďalšie texty o rôznych obdobiach jeho vývoja, od predstavenia predkolibských projektov filmových ateliérov v Bratislave (Petra Hanáková), alebo fokusu na „mliečne filmy“ v kontexte zdravotníckej kinematografie (Nina Nováková), až po fenomén nespoľahlivého rozprávania v našich hraných filmoch (Marek Slovák). Témou čísla je zameranie na špecifické (kunsthistorický, náboženský) aspekty filmu Organ Štefana Uhra (Diskusia, rubrika Dvojdotyk). Číslo venované slovenskému filmu korunuje rozsiahly rozhovor Martina Šulíka a Stanislava Párnického (1945 – 2023) o filmovej réžii.