Druhý titul edície Studium prináša súbor filmový esejí, ktoré Juraj Mojžiš v priebehu uplynulých rokov prezentoval formou prednášok v rámci vlastného seminára na Katedre filmovej vedy FTF VŠMU. Svoju prácu síce autor zameral na tvorbu filmárov, ktorí významným spôsobom zasiahli do dejín kinematografie, no v jeho výbere filmov nájdeme nielen diela medzinárodne ocenené a všeobecne uznávané, ale aj tie menej známe a doposiaľ dostatočne nereflektované. Medzi interpretovanými filmami sa potom vyskytujú napr. Nebo nad Berlínom (Wim Wenders), Blade Runner (Ridley Scott), Rozprávky na spanie (Peter Greenaway), Angel Heart (Alan Parker), Mesto žien (Federico Fellini), Caravaggio (Derek Jarman), Jackie Brownová (Quentin Tarantino) a i. Zo samotných analytických esejí čitatelia získajú informácie nielen o interpretovaných filmoch, ale i o výrobno-produkčných, prípadne ďalších umeleckých, kultúrnych prípadne spoločensko-politických vplyvoch, aké ich vznik sprevádzali.

Po úspešnom profile Emira Kusturicu sa autorka Jana Dudková rozhodla potvrdiť svoje odborné zameranie na balkánske kinematografie ďalšou publikáciou, vymedzenou predovšetkým kontextom srbského filmu 90. rokov. V podrobných interpretáciách piatich filmov (Rany, Underground, Pekné dediny pekne horia, Čierna mačka, biely kocúr, Sud prachu) objasňuje podvedomé i vedomé snahy o vymanenie súčasného obrazu Balkánu zo zajatia tradičných stereotypov a predsudkov v jeho reflexii. Kľúčovým pozadím analýz všetkých spomínaných filmov sa v jej texte stala problematizácia pojmu „balkanizmus“, ktorý bol v polovici 90. rokov navrhnutý podľa vzoru „orientalizmu“ literárneho kritika Edwarda Saida. Päť filmov, ktoré si v Srbsku i v zahraničí diváci zvykli vnímať ako „typicky“ balkánske, autorka prezentuje ako potenciálne podvratné a ukazuje tak aj nové možnosti, ako je z Balkánu možné urobiť metaforu ľudského životného údelu, ale najmä ľudského myslenia a vnímania.

Prvým sprostredkovateľom ľudskej komunikácie je jazyk, druhým rozprávanie. Monografia sa zaoberá postavením rozprávania v dnešnej audiovizuálnej kultúre. Sleduje jeho teoretický a historický kontext z hľadiska literárnej a filmovej mediality a intermediality.

Názov knihy režiséra Eduarda Grečnera odkazuje na jeho rovnomenný text-manifest z roku 1964, ktorý bol publikovaný v Kultúrnom živote. Základná idea, prístup ku kinematografii, pretrvala v Grečnerovom myslení dodnes, aj preto si už ako pedagóg na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici pripravoval úvahy o konkrétnych dielach a portréty tvorcov najmä z obdobia 60. rokov, ktoré najlepšie vystihujú jeho chápanie filmu. K čitateľovi sa tak dostáva 22 esejí, medzi ktorými nájde autorove zamyslenia na dielom slovenských režisérov ako Uher, Barabáš, Jakubisko či Hanák, ale i velikánov svetovej kinematografie, napr. Truffauta, Godarda, Buñuela alebo Antonioniho.

Publikácia pátra po existencii erotiky v slovenskom filme, v ktorom po dlhé roky prevládal viac pud sebazáchovy než tvorivý princíp slasti. Skúma prvý filmový bozk (cez šatku) s prihliadnutím na okolnosti vzniku filmu Jánošík a stratégie zahaľovania, sleduje motívy previazané s erosom (tanec, snívanie, šialenstvo), export a import erotiky na konci 60. rokov, folkloristický erotizmus, mocenské praktiky, ktoré sa v 70. rokoch premietli do sexistického jazyka, rodové stereotypy pred a po roku 1989, zviditeľňovanie inakosti a homoerotickej lásky. Eros, sexus a gender tvoria jeden komplex: eros ako láska a pud života, sexus/sexualita ako biologická danosť, gender/rod ako sociokultúrna konštrukcia, vstupujúca v postsocialistických krajinách na scénu po páde železnej opony. Láska však aj naďalej ostáva epicentrom príbehov, etnicky zmiešaná, slepá aj slepecká (Slepé lásky), homoerotická (Démoni, Anjeli) i rodovo premenlivá (Tigre v meste).

Text popredného predstaviteľa súčasného francúzskeho myslenia Paula Virilia je esejistickým pohľadom na dejiny videnia od renesancie až po súčasnosť. Autor v ňom sleduje premeny pojmu renesancia, podmienené používaním rôznych optických prístrojov v priebehu jednotlivých období, ktoré poznačili logiku obrazu, aj jeho vnímanie. V piatich samostatných kapitolách nazvaných Topografická amnézia, Menej ako obraz, Verejný obraz, Skrytá kamera a Stroj videnia sa Virilio pokúša uchopiť rozličné polohy, aké môže v rozdielnych kontextoch nadobudnúť vzťah medzi videným objektom a vidiacim subjektom. Pohybuje sa pritom v priestoroch neraz vzájomne vzdialených: od umenia cez oblasť medializácie až po svet techniky.

Pilotná publikácia edície Camera Obscura sa pokúša čitateľom plasticky priblížiť život a dielo jednej z najvýraznejších postáv slovenskej kinematografie tohto desaťročia – režiséra Martina Šulíka. V štruktúre sa vo vzájomne vyváženom pomere prelínajú dve základné zložky: séria aktuálnych rozhovorov, ktoré s tvorcom viedli Peter Michalovič, Martin Kaňuch a Marián Brázda a štyri analytické štúdie popredných slovenských a českých filmológov a estetikov: Martina Ciela (Neha), Petra Michaloviča (Všetko čo mám rád), Vlastimila Zusku (Záhrada) a Miroslava Petříčka jr. (Orbis Pictus). Súčasťou publikácie sú taktiež výberová bibliografia a kompletná filmografia Martina Šulíka, ako aj šesťdesiat sprievodných fotografií.

Publikácia Rozprava o westerne česko-slovenskej autorskej dvojice filmových teoretikov a estetikov Petra Michaloviča a Vlastimila Zusku sa venuje jednému z prvých veľkých žánrov (americkej) kinematografie. Ide už o ich tretiu spoločnú publikáciu po monografii Juraj Jakubisko (SFÚ Bratislava, 2005) a teoretickej publikácii Znaky, obrazy a stíny slov (AMU Praha, 2009).