Názov knihy režiséra Eduarda Grečnera odkazuje na jeho rovnomenný text-manifest z roku 1964, ktorý bol publikovaný v Kultúrnom živote. Základná idea, prístup ku kinematografii, pretrvala v Grečnerovom myslení dodnes, aj preto si už ako pedagóg na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici pripravoval úvahy o konkrétnych dielach a portréty tvorcov najmä z obdobia 60. rokov, ktoré najlepšie vystihujú jeho chápanie filmu. K čitateľovi sa tak dostáva 22 esejí, medzi ktorými nájde autorove zamyslenia na dielom slovenských režisérov ako Uher, Barabáš, Jakubisko či Hanák, ale i velikánov svetovej kinematografie, napr. Truffauta, Godarda, Buñuela alebo Antonioniho.

Publikácia pátra po existencii erotiky v slovenskom filme, v ktorom po dlhé roky prevládal viac pud sebazáchovy než tvorivý princíp slasti. Skúma prvý filmový bozk (cez šatku) s prihliadnutím na okolnosti vzniku filmu Jánošík a stratégie zahaľovania, sleduje motívy previazané s erosom (tanec, snívanie, šialenstvo), export a import erotiky na konci 60. rokov, folkloristický erotizmus, mocenské praktiky, ktoré sa v 70. rokoch premietli do sexistického jazyka, rodové stereotypy pred a po roku 1989, zviditeľňovanie inakosti a homoerotickej lásky. Eros, sexus a gender tvoria jeden komplex: eros ako láska a pud života, sexus/sexualita ako biologická danosť, gender/rod ako sociokultúrna konštrukcia, vstupujúca v postsocialistických krajinách na scénu po páde železnej opony. Láska však aj naďalej ostáva epicentrom príbehov, etnicky zmiešaná, slepá aj slepecká (Slepé lásky), homoerotická (Démoni, Anjeli) i rodovo premenlivá (Tigre v meste).

Text popredného predstaviteľa súčasného francúzskeho myslenia Paula Virilia je esejistickým pohľadom na dejiny videnia od renesancie až po súčasnosť. Autor v ňom sleduje premeny pojmu renesancia, podmienené používaním rôznych optických prístrojov v priebehu jednotlivých období, ktoré poznačili logiku obrazu, aj jeho vnímanie. V piatich samostatných kapitolách nazvaných Topografická amnézia, Menej ako obraz, Verejný obraz, Skrytá kamera a Stroj videnia sa Virilio pokúša uchopiť rozličné polohy, aké môže v rozdielnych kontextoch nadobudnúť vzťah medzi videným objektom a vidiacim subjektom. Pohybuje sa pritom v priestoroch neraz vzájomne vzdialených: od umenia cez oblasť medializácie až po svet techniky.

Pilotná publikácia edície Camera Obscura sa pokúša čitateľom plasticky priblížiť život a dielo jednej z najvýraznejších postáv slovenskej kinematografie tohto desaťročia – režiséra Martina Šulíka. V štruktúre sa vo vzájomne vyváženom pomere prelínajú dve základné zložky: séria aktuálnych rozhovorov, ktoré s tvorcom viedli Peter Michalovič, Martin Kaňuch a Marián Brázda a štyri analytické štúdie popredných slovenských a českých filmológov a estetikov: Martina Ciela (Neha), Petra Michaloviča (Všetko čo mám rád), Vlastimila Zusku (Záhrada) a Miroslava Petříčka jr. (Orbis Pictus). Súčasťou publikácie sú taktiež výberová bibliografia a kompletná filmografia Martina Šulíka, ako aj šesťdesiat sprievodných fotografií.

Publikácia Rozprava o westerne česko-slovenskej autorskej dvojice filmových teoretikov a estetikov Petra Michaloviča a Vlastimila Zusku sa venuje jednému z prvých veľkých žánrov (americkej) kinematografie. Ide už o ich tretiu spoločnú publikáciu po monografii Juraj Jakubisko (SFÚ Bratislava, 2005) a teoretickej publikácii Znaky, obrazy a stíny slov (AMU Praha, 2009).