Zborník Stopy začiatkov tvorí súbor príspevkov z jubilejného 20. ročníka výročnej česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 21. až 24. októbra 2021 v Krpáčove. Hlavná téma sa v kontexte pripomínania 100. výročia zrodu slovenskej kinematografie dotýkala jedného z jej kľúčových fenoménov: vymedzovania počiatkov, pôvodnosti, prvosti, bodov pripojení i zlomov, reštartov, období progresu, kríz, normalizácií. Zdanlivo jednoduché pomenovanie otvára možnosti reflexie najrôznejších aspektov storočného vývoja filmovej kultúry na Slovensku, jej inštitúcií, tvorby, reflexie. Autori štúdií: Peter Michalovič, Katarína Mišíková, Petr Mareš, Juraj Oniščenko, Martin Ciel, Luboš Ptáček, Zuzana Nemčíková, Josef Rauvolf, Josef Fulka, Monika Mitášová, Jana Bébarová, Martin Boszorád, Juraj Malíček, Petra Hanáková, Ján Kralovič, Martin Palúch, Jana Dudková, Michal Babiak.

Ako učiť filmárov? Podľa nás je najlepšou formou výučby rozhovor a spoločná tvorba. Osvojovanie si filmárského umenia vnímame ako nepretržitý dialóg, v ktorom je prítomné objavovanie historických súvislostí, výmena teoretického poznania, ale hlavne odovzdávanie si životných a praktických skúseností. Vieme, o čom hovoríme, pretoža aj naša spolupráca začala pred tridsiatimi rokmi na filmovej fakulte ako dialóg študenta a pedagóga. Postupne sa naše úlohy menili, učili sme sa jeden od druhého, spoločne sme písali scenáre, nakrúcali filmy a stali sme sa priateľmi. Vďaka tejto empírii sme sa rozhodli iniciovať rozhovory medzi študentami filmovej fakulty a ich staršími kolegami. Chceli sme vytvoriť priestor na medzigeneračný dialóg, v ktorom sa budú spoznávať, deliť o svoje vedomosti a zážitky. Nasledujúce texty sú rozhovory o tom, čo máme všetci radi - o filme. (Marek Leščák - Martin Šulík)

Pri príležitosti 100. výročia narodenia nestora slovenskej filmovej kritiky Pavla Branka (1921 – 2020) sme sa v knižnej edícii časopisu Kino-Ikon rozhodli pripomenúť si jeho „cinestetické“ myslenie o filme, televízii, divadle, rozhlase a literatúre výber reprezentatívnej vzorky 100 poznámkových lístkov z jeho súkromnej kartotéky, ktorú rozvíjal ako otvorený, pedantne usporiadaný, neustále doplňovaný a korigovaný, plus odkazmi prepojený systém rukou alebo strojom písaných lístkov rôznej veľkosti o vybraných umeleckých dielach slovenských i svetových režisérov, dramatikov, spisovateľov.  

Zborník hodnotiacich príspevkov z týždňa Slovenského filmu v roku 2021 sa venuje témam hraného, dokumentárneho a animovaného filmu. Okrem toho nájdete v zborníku aj hodnotiace príspevky filmovej vedy a kritiky a taktiež príspevky z diskusie o slovenskej filmovej kritike a vede. Autormi príspevkov sú J. Paštéková, V. Langerová, M. Ulman, T. Hudák, B. Nemčeková, V. Raymanová, L. Pagáčová.

V roku 2009 pripravili Rudolf Urc, Ingrid Mayerová a René Lužica zborník Ostáva človek - Martin Slivka. Sedem rokov od jeho úmrtia zozbierali od päťdesiatich piatich spolupracovníkov, priateľov a príbuzných spomienky na výnimočné autora a človeka. V roku 2020 sa uskutočnila konferencia venovaná Martinovi Slivkovi. Slivkova všestrannosť sa odráža aj v štruktúre knihy, ktorá sa venuje najprv Slivkovi-pedagógovi, potom nasleduje blok textov nanovo interpretujúcich jeho filmy, tretiu časť tvoria interpretácie jeho kriticko-historických textov, ktoré sa venujú fotografii. Posledný blok textov pripomína jeho dosiaľ neprekonané texty o slovenskom ľudovom divadle a ľudových maskách.

Štefan Uher je symbolom generácie, ktorá celý aktívny tvorivý život prežila v zajatí totalitnej moci. Uher začínal s réžiou začiatkom päťdesiatych rokov, keď práve vrcholili stalinské procesy, končil s ňou v prvých rokoch obnovovania  kapitalizmu v Česko-Slovensku. Monografia sleduje spletité vzťahy diela, súvislosti s domácou i zahraničnou produkciou, ale neobchádza ani intímne peripetie umelcovho života.

V knihe Kinematický obrat sa dvaja filmoví teoretici a historici A. Gaudreault a P. Marion vracajú k počiatkom i smrtiam kinematografie, k jej kontaktom a kríženiam s rôznymi tzv. kultúrnymi sériami. To im na jednej strane umožňuje jasnejšie rozlíšiť rôzne fázy jej vývoja (od pred- po postinštitucionálnu) a charakterizovať jej pôvodnú „polymorfnú“ povahu, a na strane druhej vyznačiť kľúčové premeny identity média filmu, jeho naviazanosť na priestor kina ako poslednú baštu v boji proti dematerializácii. Cez problematiku animácie a digitalizácie odkrývajú rezonancie éry počiatkov (prelom 19. a 20. storočia) a súčasnej doby. Pri svojej analýze si autori pomáhajú špecifickými pojmami –  novotvarmi. Postupujú od najranejšej „kinematografistickej praxe“, ktorá predchádza fázu inštitucionalizovanej kinematografie a vyznačujú vlákna dialogických súvislostí (oživený obraz, výtvarnosť, animobraz, artificiálnosť) až po animorealizmus jej súčasnej postinštitucionálnej fázy digitálnych obrazov. Z autorizovaného anglického prekladu druhého rozšíreného vydania The Kinematik Turn. Film in the Digital Era and its Ten Problems preložila Alexandra Strelková.

Jánošík a 100 rokov slovenskej filmovej kultúry. Súbor textov venovaných prvému slovenského hranému filmu, ako aj opakovaným návratom k téme Jánošíka v priebehu celých dejín slovenskej kinematografie, vydaný pri príležitosti 100. výročia jej vzniku. DVD Jánošík (1921) Prvý slovenský dlhometrážny hraný film, ktorý nakrútila v roku 1921 slovensko-americká spoločnosť "Tatra" Film Corporation, je adaptáciou legendy o ľudovom hrdinovi Jurajovi Jánošíkovi. DVD prináša jeho ozvučenú rekonštruovanú verziu, ktorú v roku 1975 dramaturgicky a režijne pripravil I. Rumanovský.

Kniha Jany Dudkovej Zmena bez zmeny. Podoby slovenskej televíznej hranej tvorby 1990 – 1993 je prvou publikáciou, ktorá sa systematicky venuje vývoju ponovembrovej televíznej tvorby na Slovensku. Doterajšie výskumy slovenského filmu sa skoro výlučne venovali výskumu kinematografie, televíznej tvorbe sa venoval napríklad Ivan Stadtrucker, avšak len do roku 1989 kedy sa podľa neho oslabuje kultúrotvorná funkcia televízie. Monografia Zmena bez zmeny dokazuje opak a vyvracia mýty o zániku či úpadku televíznej tvorby po roku 1989, prítomné napríklad i v Dejinách slovenskej kinematografie od Václava Maceka a Jeleny Paštékovej. Robí tak na príklade výskumu až 270 hraných diel, ktoré vznikli v období 1990 – 1993 a to so špeciálnym fokusom na obraz spoločenskej zmeny a reflexiu (Nežnej) revolúcie.