Dráma z obdobia slovenského štátu rozpráva príbeh Tóna Brtka, slušného človeka, ktorý sa pod nátlakom chamtivej manželky a karieristického švagra nechal vmanévrovať do funkcie arizátora skrachovaného obchodu s galantérnym tovarom. Pôvodná majiteľka, stará pani Lautmannová už dávnejšie stratila kontakt s realitou a vôbec netuší, čo sa okolo nej deje. Tóna považuje za nového pomocníka a prijme ho ako vlastného syna. Aj on svoje arizátorstvo iba predstiera a všetok čas venuje opravám starožitného nábytku v jej domácnosti. Situácia sa však zmení, keď sa začne pripravovať deportácia miestnych Židov.

V roku 2019 Slovenský filmový ústav vydáva 2 DVD Zlatý fond slovenskej komédie III.: Katka (1949), Čert nespí (1956). Katka (1949) Veselohra z budovateľského obdobia v znamení dynamickej industrializácie slovenskej krajiny je príbehom mladého neskúseného dedinského dievčaťa, ktoré sa aj proti vôli svojich rodičov rozhodne odísť z vidieka do mesta a nájsť si tam prácu v novopostavenej továrni na výrobu dámskych pančúch. Po počiatočných zmätkoch a drobných kolíziách si pomaly zvyká na nové prostredie aj na cudzích ľudí a z naivnej vidiečanky sa postupne stáva mladá sebavedomá žena s celkom novými ideálmi. Čert nespí (1956) Film zložený z troch samostatných satirických poviedok Petra Karvaša – Smutný káder, Typický prípad a Veľkorysá kampaň – veľmi vtipne a zároveň výstižne odhaľuje a kritizuje nedostatky vo fungovaní vtedajšej spoločnosti. Poviedky sú pospájané zábermi schvaľovacej komisie, ktorá si necháva film premietnuť, aby následne povolila či naopak zamietla jeho uvedenie do kín. Členovia komisie, ktorí sa v jednotlivých postavách na plátne spoznávajú, v prestávkach medzi premietaním vyjadrujú svoje pripomienky.

V roku 2019 Slovenský filmový ústav vydáva 2 DVD Zlatý fond slovenskej komédie II.: Pásla kone na betóne (1982), Sladké starosti (1984). Pásla kone na betóne (1982) Tragikomický príbeh z prostredia východoslovenského vidieka vznikol na základe poviedok Milky Zimkovej, ktorá vo filme zároveň stvárnila hlavnú úlohu. Osudy Johany Ovšenej a jej nemanželskej dcéry Pavlíny sa vzájomne prelínajú. Johana, ktorá žila na dedine ako slobodná matka, prežíva svoj životný omyl opakovane v príbehu svojej dcéry. V divácky najúspešnejšom filme Štefana Uhra sa najmä vďaka dobrej znalosti prostredia podarilo tvorcom verne zachytiť osobitosti regiónu, mentalitu i spôsob života jeho obyvateľov. Sladké starosti (1984) Komédia o cukrárovi a starom mládencovi Šimonovi, ktorý sa stáva ľahkou obeťou svojho šéfa, matky a zástupu vydajachtivých žien. V príbehu sa objavujú osvedčené prvky takmer všetkých dôležitých období filmovej komédie, počnúc lumiérovskou etudou so záhradnou hadicou cez postavu melancholického tuláka až po postrach okolia - Jacqua Tatiho. Jurajovi Herzovi sa tak podarilo obohatiť nielen kolibskú dramaturgiu 80. rokov, ale najmä skromnú tradíciu slovenskej komédie.

Slávnosť v botanickej záhrade (1969) Svieži a zrelý debut talentovaného, predčasne zosnulého režiséra je farebnou, mozaikovitou feériou o potrebe zázraku v ľudskom živote. Havettov originálny film spája inšpirácie naivným maliarstvom, dielami francúzskeho impresionizmu a nemou filmovou groteskou, rovnako však čerpá tiež z tradícií a ľudových zvyklostí obyvateľov Západného Slovenska. Ľalie poľné (1972) Druhý a zároveň posledný celovečerný film Ela Havettu patrí k najpozoruhodnejším dielam slovenskej kinematografie. Vznikol ako tvorivá parafráza Šikulovej prózy a jeho hrdinami sú vojnoví veteráni, ktorí sa vracajú z I. svetovej vojny do rodného kraja, kde sa snažia nájsť domov a pevne zakotviť. Rovnako silná je však aj ich túžba po tuláctve a voľnom živote.

Ján Lacko (1925 - 1991) Režisér a scenarista. Po štúdiu na gymnáziu v Skalici sa venoval ochotnickému divadlu. Ako filmár začínal v Štúdiu dokumentárnych filmov v Bratislave, kde spolupracoval na filmoch V. Bahnu. Nakrúcal aj šoty do Týždňa vo filme, dokumentárne filmy Viac pre všetkých (1949), Príbeh Jána Kováča (1950, Pionieri, Kysuce (oba 1951). V Štúdiu hraných filmov začínal ako asistent réžie na filmoch V Bahnu. V roku 1958 debutoval veselohrami Statočný zlodej a Šťastie príde v nedeľu. Nakrúcal prevažne komédie - Skalní v ofsajde (1960), Výlet po Dunaji (1962), Odhalenie Alžbety Báthoryčky (1965), Páni sa zabávajú (1971) a dramatické príbehy - Skaly a ľudia (1959), Vždy možno začať (1961), Výhybka (1963), Dievča z jazera (1978). DVD kolekcia obsahuje tri DVD s filmami Statočný zlodej, Skalní v ofsajde a Šťastie príde v nedeľu.

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia prežíval slovenský dokumentárny film nebývalý rozmach myšlienok, výrazových prostriedkov i technológií. Podujal sa vydať otvorené svedectvo o dobe a po rokoch schematizmu vrátiť na plátno nekašírovaný, nedeformovaný obraz života. Svedčia o tom aj dve programové pásma, ktoré sú výberom z takmer 600 filmov vytvorených v danom desaťročí. DVD 01 Chlapi z mostovej ulice: Chlapi z Gaderskej doliny (Ladislav Kudelka, 1963, čb, 10 min.) Spoveď (Pavol Sýkora, 1968, čb, 16 min.) Kuchári (Ivan Húšťava, 1963, čb, 10 min.) Predčasná reportáž (Jaroslav Pogran, 1963, čb 9 min.) Voda a práca (Martin Slivka, 1963, čb, 9 min.) Zasľúbená zem (Štefan Kamenický, 1968, čb, 16 min.) Ruky (Jozef Zachar, 1963, čb, 9 min.) Sená na Doščanke (Karol Skřipský, 1967, far, 11 min.) Hr. Peklo (Vlado Kubenko, čb, 12 min.) Svätý Juraj Majstra Pavla (Mikuláš Ricotti, 1968, far, 7 min.) Rozhovor (Otakar Krivánek, 1963, čb, 20 min.) DVD 02 Zakliate v trezore: Zakliata dolina (Štefan Kamenický, 1968, čb, 12 min.) Prišiel k nám Old Shatterhand (Dušan Hanák, 1966, čb, 12 min.) Obec plná vzdoru (Ladislav Kudelka, 1963, čb, 16 min.) Fotografovanie obyvateľov domu (Dušan Trančík, 1968, far, 15 min.) Roľníci (Jaroslav Pogran, 1969, čb, 13 min.) Nedokončená kronika (Rudolf Urc, 1967, čb, 13 min.) Omša (Dušan Hanák, 1967, čb, 11 min.) Som prekliaty fotograf (Július Matula, 1969, čb, 14 min.) Lilli Marlen (Peter Mihálik, 1970, čb, 11 min.) Hokej `69 (Milan Černák, 1969, čb, 13 min.) Digitálne reštaurované filmy

Jar (1983), Leto (1987), Jeseň (1989), Zima (1990) Bábkový cyklus zobrazuje detské hry na motívy štyroch ročných období. Autorka kombinuje slovenské ľudové piesne, riekanky a príslovia s pôvodnými ľudovoumeleckými výrobkami, ako sú výšivky, kraslice a úžitkové predmety z textilu, dreva, kovu, zo slamy, či šúpolia. Ich spojením dosahuje štýlovo čistý a výtvarne pôsobivý celok.

Príbeh netalentovaného, zato však nadmieru ctižiadostivého hudobníka, ktorý sa stal riaditeľom veľkého orchestra, v ktorom doteraz hral na triangel. Hudobník sa spočiatku bráni, no čoskoro pochopí, akými pravidlami sa riadi mechanizmus kariéry, ku ktorému nevyhnutne potrebuje pochlebovanie a šplhúnstvo svojich kolegov.

Šestica filmov Deža Ursinyho tvorí prierez jeho dokumentárnou tvorbou 80. a 90. rokov. Nájdeme medzi nimi diela venované sociálno-etnografickej problematike, ale aj filmy so silne humanisticky a existencionálne ladenými témami, ktoré sa v mnohých aspektoch významne prelínajú s režisérovým osudom. Reflektoval v nich predovšetkým hraničné životné situácie, ktoré neustále konfrontoval s vlastnou životnou skúsenosťou. Aj preto Ursinyho filmy odrážajú hlboký ľudský rozmer svojho tvorcu a nesú v sebe vzácne etické posolstvo. Disk 1: Sanitrárovci. Réžia a scenár: Dežo Ursiny, Marian Urban 1980, ČSSR, far., 23 min, Gajdoš Antalík: Scenár s réžia: Dežo Ursiny, Marian Urban 1982, ČSSR, far., 14 min. O rakovine a nádeji</strong Scenár a réžia: Dežo Ursiny 1991, ČSSR, far., 104 min. Disk 2: Dům Matky Terezy</strong Scenár a réžia: Dežo Ursiny 1993, ČR, far., 30 min. Obrázky z výletu za plot blázince Scenár a réžia: Dežo Ursiny 1994, ČR, far., 40 min. Času je málo a voda stúpa Scenár a réžia: Dežo Ursiny, Ivo Brachtl 1997, SR, far., 94 min.