Veselohra o spletitej histórii istého červeného dáždnika, ktorým vraj podľa miestnej legendy svätý Peter ochránil osirelú sestru glogovského farára pred náhlym prudkým lejakom. O niekoľko rokov neskôr je už z malej siroty krásna Veronika a o jej ruku sa uchádza mladý a nádejný právnik Juraj Vibra, ktorý do Glogovej prichádza, aby tu pátral po záhadne stratenom dedičstve po svojom dávnejšie zosnulom otcovi. Po tom, čo sa do Veroniky zamiluje, však pre neho celá záležitosť zrazu celkom stráca dôležitosť.

Film zložený z troch samostatných satirických poviedok Petra Karvaša – Smutný káder, Typický prípad a Veľkorysá kampaň – veľmi vtipne a zároveň výstižne odhaľuje a kritizuje nedostatky vo fungovaní vtedajšej spoločnosti. Poviedky sú pospájané zábermi schvaľovacej komisie, ktorá si necháva film premietnuť, aby následne povolila či naopak zamietla jeho uvedenie do kín. Členovia komisie, ktorí sa v jednotlivých postavách na plátne spoznávajú, v prestávkach medzi premietaním vyjadrujú svoje pripomienky.

Publikácia pátra po existencii erotiky v slovenskom filme, v ktorom po dlhé roky prevládal viac pud sebazáchovy než tvorivý princíp slasti. Skúma prvý filmový bozk (cez šatku) s prihliadnutím na okolnosti vzniku filmu Jánošík a stratégie zahaľovania, sleduje motívy previazané s erosom (tanec, snívanie, šialenstvo), export a import erotiky na konci 60. rokov, folkloristický erotizmus, mocenské praktiky, ktoré sa v 70. rokoch premietli do sexistického jazyka, rodové stereotypy pred a po roku 1989, zviditeľňovanie inakosti a homoerotickej lásky. Eros, sexus a gender tvoria jeden komplex: eros ako láska a pud života, sexus/sexualita ako biologická danosť, gender/rod ako sociokultúrna konštrukcia, vstupujúca v postsocialistických krajinách na scénu po páde železnej opony. Láska však aj naďalej ostáva epicentrom príbehov, etnicky zmiešaná, slepá aj slepecká (Slepé lásky), homoerotická (Démoni, Anjeli) i rodovo premenlivá (Tigre v meste).

Text popredného predstaviteľa súčasného francúzskeho myslenia Paula Virilia je esejistickým pohľadom na dejiny videnia od renesancie až po súčasnosť. Autor v ňom sleduje premeny pojmu renesancia, podmienené používaním rôznych optických prístrojov v priebehu jednotlivých období, ktoré poznačili logiku obrazu, aj jeho vnímanie. V piatich samostatných kapitolách nazvaných Topografická amnézia, Menej ako obraz, Verejný obraz, Skrytá kamera a Stroj videnia sa Virilio pokúša uchopiť rozličné polohy, aké môže v rozdielnych kontextoch nadobudnúť vzťah medzi videným objektom a vidiacim subjektom. Pohybuje sa pritom v priestoroch neraz vzájomne vzdialených: od umenia cez oblasť medializácie až po svet techniky.

Pilotná publikácia edície Camera Obscura sa pokúša čitateľom plasticky priblížiť život a dielo jednej z najvýraznejších postáv slovenskej kinematografie tohto desaťročia – režiséra Martina Šulíka. V štruktúre sa vo vzájomne vyváženom pomere prelínajú dve základné zložky: séria aktuálnych rozhovorov, ktoré s tvorcom viedli Peter Michalovič, Martin Kaňuch a Marián Brázda a štyri analytické štúdie popredných slovenských a českých filmológov a estetikov: Martina Ciela (Neha), Petra Michaloviča (Všetko čo mám rád), Vlastimila Zusku (Záhrada) a Miroslava Petříčka jr. (Orbis Pictus). Súčasťou publikácie sú taktiež výberová bibliografia a kompletná filmografia Martina Šulíka, ako aj šesťdesiat sprievodných fotografií.

Publikácia Rozprava o westerne česko-slovenskej autorskej dvojice filmových teoretikov a estetikov Petra Michaloviča a Vlastimila Zusku sa venuje jednému z prvých veľkých žánrov (americkej) kinematografie. Ide už o ich tretiu spoločnú publikáciu po monografii Juraj Jakubisko (SFÚ Bratislava, 2005) a teoretickej publikácii Znaky, obrazy a stíny slov (AMU Praha, 2009).    

Dramatický príbeh odohrávajúci sa v posledných dňoch 1. svetovej vojny na ruskom fronte je nekompromisnou obžalobou jej krutosti a nezmyselnosti. Hlavnou postavou je kaprál Hoferik – vojak telom i dušou, bezmedzne oddaný armáde i monarchii, ktorú je ochotný brániť do posledných síl. Jeho prílišný zmysel pre povinnosť a občas až slepá viera v ideály sa mu však napokon stanú  osudnými.