Publikácia prezentuje spoločnú tvorbu dvoch výtvarníkov – fotografky a sklára, ktorí spolupracujú od roku 2010 a svoje spoločné projekty viackrát úspešne vystavovali doma aj v zahraničí. Jana Hojstričová (1972) a Palo Macho (1965) a absolvovali VŠVU v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobia ako pedagógovia. Zámerom publikácie je obrazom a slovom zmapovať ich spoločné projekty in situ (2010 – 2021), ich novátorskú pozíciu na súčasnej scéne, keďže sa im v priebehu rokov podarilo cez viaceré technologické experimenty spojiť fotografiu a sklo (nielen na ploche, 2D), ale aj v priestore (3D) – v poslednom čase umeleckým uvažovaním vykročili ku komplexnému stvárneniu priestoru formou spoločných inštalácií. Publikácia okrem obrazovej časti obsahuje nové interpretačné texty historičky umenia Bohunky Koklesovej, spoločný text Mariana Zervana a Moniky Mitášovej a to nielen v slovenskom, ale aj v anglickom jazyku. Novátorsky dizajn publikácie Marcel Benčík.

Súbor textov Vysoké umenie a populárna kultúra, ktorý tvorí štúdia zostavovateľa a sedem prekladov textov najvýznamnejších svetových estetikov a filozofov, zachytáva vzťah vysokej a populárnej kultúry v rámcoch filozofie, estetiky či kultúrnych štúdií. Jednotlivé texty obhajujú aj kritizujú vysoké umenie aj populárnu kultúru. Zachycujú súčasné podoby tohto rozdelenia, ku ktorému došlo na Západe pred dvesto rokmi. Odvtedy sa odlišuje „vysoký“ a „populárny“ kultúrny svet. Každý z nich má vlastný jazyk, pravidlá a hodnoty. Rozdielne majú očakávania aj spôsoby posudzovania. Naoko sa nepotrebujú, hoci v skutočnosti nevedia bez seba žiť. Neraz sa hrubo odsudzujú, bezočivo osočujú a zosmiešňujú. Inokedy si vrúcne padajú do náručia. Vzájomný antagonizmus naďalej definuje identitu vysokej, ale aj populárnej kultúry. Hoci filozofia, estetika, ale aj umelecká prax neraz zakrývajú existenciu tejto odlišnosti. Chápu ju viac ako anachronizmus nerozlučne spätý s modernizmom, než súčasný fenomén. No našťastie jestvujú alternatívy k takémuto uvažovaniu. Časť z nich predstavuje aj táto kniha. Kniha je súčasťou edície Cinestézia.

Číslo otvára štúdia českého estetika Vlastimila Zusku venovaná fenoménu atmosféry ako inovatívnej estetickej kategórii, o ktorej sa často uvažuje aj v kontexte filmovej tvorby (od Bélu Balázsa). Jednou z hlavných tematických línií, ktorá prechádza rôznymi rubrikami je história kín z hľadiska sociálneho, politického, architektonického, technologického v rôznych filmových kultúrach – od slovenskej (Slavomíra Macáková), cez iránsku (Martin Kaňuch), po japonskú (Rudolf Schimera). V bohatej rubrike rozhovorov sa venujeme filozofickému čítaniu filmov (Paisley Livingstone), filmovej tvorbe a umelej inteligencii (Viera Čákanyová) alebo výnimočnosti Hanákových Obrazov starého sveta (Daniel Bird, Jonathan Owen). Štefan Komorný v laudatiu pripomína osobnosť hlavného kolibského technológa Róberta Hardonyiho (1930 – 2009). Pozoruhodná študentská reflexia Anny Gazdíkovej rozkrýva filozofiu Záhrady Martina Šulíka.

Průvodce labyritnem nejlepších filmů roku 2023 / Editorial 151 Jindřiška Bláhová / Anketa / Nejlepší filmy roku 2023 glosa Ježek v kleci dogmatu / Reakce na rozhovor s Martinem Ježkem Vojtěch Mašek / flashback Nech je téct, Mauglí, jsou to jen slzy / Gallipoli Antonín Tesař / kamera-pero Moje dítě má velkou hlavu (a já ho i tak mám ráda) Greta Stocklassa / seriál Kancelářská apokalypsa / Carol a konec světa Martin Svoboda / videohra Temný sestup do bunkru / Amnesia: The Bunker Antonín Tesař / mimo kino Právo těžit ropu / Cobell Energy Petra Chaloupková / soundtrack Venkovský klavír a hluk ve věži / Chlapec a volavka Štěpán Šanda / kniha Skryté dědictví českého myšlení o film. střihu / Česká škola střihové skladby Vítězslav Chovanec / kritika Ezobox čmeláka Vachlera / Tajemství a smysl života Martin Pleštil / Přemoci patriarchát tradicemi / Sestry z kouřové sauny Ema Fischerová / Napoleonský mýtus a estetika trapnosti / Napoleon Janis Prášil / Cesta do terapie / Chlapec a volavka Dan Krátký / Bessonův rozháraný podvraťák / DogMan Jarmila Křenková /

Súbor recenzovaných štúdií (Studium) otvára text Kataríny Mišíkovovej odkrývajúci stratégie autobiografie, autoportrétu a autofikcie v súčasnom slovenskom dokumentárnom filme. V istom zmysle na ňu nadväzuje v ďalšej štúdii Jana Dudková, ktorá sa venuje aj hybridným žánrom v rannej tvorbe Viery Čákanyovej. Dlhodobá rubrika Prvé storočie, otvorená pred pár rokmi pri príležitosti 100. výročia zrodu slovenského filmu, ponúka ďalšie texty o rôznych obdobiach jeho vývoja, od predstavenia predkolibských projektov filmových ateliérov v Bratislave (Petra Hanáková), alebo fokusu na „mliečne filmy“ v kontexte zdravotníckej kinematografie (Nina Nováková), až po fenomén nespoľahlivého rozprávania v našich hraných filmoch (Marek Slovák). Témou čísla je zameranie na špecifické (kunsthistorický, náboženský) aspekty filmu Organ Štefana Uhra (Diskusia, rubrika Dvojdotyk). Číslo venované slovenskému filmu korunuje rozsiahly rozhovor Martina Šulíka a Stanislava Párnického (1945 – 2023) o filmovej réžii.

Prierez režisérovou tvorbou od filmárskych začiatkov cez ukážky zo seriálov pre deti až po sociálno-kritické diela zo 70. a 80. rokov. Studňa lásky (1944/1959) - 10 min., čb | Zem (1966) - 8 min., farebný | Dita na pošte (1967) - 8 min., farebný | Janko Hraško u kúzelníka (1973) - 8 min., farebný | Šach (1973) - 6 min., farebný | Kino (1977) - 7 min., farebný | Jedináčik (1979) - 7 min., farebný | Čo sa stalo Janíkovi na ceste (1981) - 6 min., farebný | Selekcia (1982) - 6 min., farebný | Meteorológ (1983) - 9 min., farebný | Marcipánová komédia (1987) - 41 min., farebný | Na pravé poludnie (1988) - 4 min., farebný | Idol (1966) - 5 min., farebný

Celovečerný animovaný film o nových dobrodružstvách slovenského zbojníka Jura Jánošíka, hrdinu, ktorý nenávidí krivdu a bojuje proti sociálnemu útlaku