Číslo otvára štúdia českého estetika Vlastimila Zusku venovaná fenoménu atmosféry ako inovatívnej estetickej kategórii, o ktorej sa často uvažuje aj v kontexte filmovej tvorby (od Bélu Balázsa). Jednou z hlavných tematických línií, ktorá prechádza rôznymi rubrikami je história kín z hľadiska sociálneho, politického, architektonického, technologického v rôznych filmových kultúrach – od slovenskej (Slavomíra Macáková), cez iránsku (Martin Kaňuch), po japonskú (Rudolf Schimera). V bohatej rubrike rozhovorov sa venujeme filozofickému čítaniu filmov (Paisley Livingstone), filmovej tvorbe a umelej inteligencii (Viera Čákanyová) alebo výnimočnosti Hanákových Obrazov starého sveta (Daniel Bird, Jonathan Owen). Štefan Komorný v laudatiu pripomína osobnosť hlavného kolibského technológa Róberta Hardonyiho (1930 – 2009). Pozoruhodná študentská reflexia Anny Gazdíkovej rozkrýva filozofiu Záhrady Martina Šulíka.

Průvodce labyritnem nejlepších filmů roku 2023 / Editorial 151 Jindřiška Bláhová / Anketa / Nejlepší filmy roku 2023 glosa Ježek v kleci dogmatu / Reakce na rozhovor s Martinem Ježkem Vojtěch Mašek / flashback Nech je téct, Mauglí, jsou to jen slzy / Gallipoli Antonín Tesař / kamera-pero Moje dítě má velkou hlavu (a já ho i tak mám ráda) Greta Stocklassa / seriál Kancelářská apokalypsa / Carol a konec světa Martin Svoboda / videohra Temný sestup do bunkru / Amnesia: The Bunker Antonín Tesař / mimo kino Právo těžit ropu / Cobell Energy Petra Chaloupková / soundtrack Venkovský klavír a hluk ve věži / Chlapec a volavka Štěpán Šanda / kniha Skryté dědictví českého myšlení o film. střihu / Česká škola střihové skladby Vítězslav Chovanec / kritika Ezobox čmeláka Vachlera / Tajemství a smysl života Martin Pleštil / Přemoci patriarchát tradicemi / Sestry z kouřové sauny Ema Fischerová / Napoleonský mýtus a estetika trapnosti / Napoleon Janis Prášil / Cesta do terapie / Chlapec a volavka Dan Krátký / Bessonův rozháraný podvraťák / DogMan Jarmila Křenková /

Súbor recenzovaných štúdií (Studium) otvára text Kataríny Mišíkovovej odkrývajúci stratégie autobiografie, autoportrétu a autofikcie v súčasnom slovenskom dokumentárnom filme. V istom zmysle na ňu nadväzuje v ďalšej štúdii Jana Dudková, ktorá sa venuje aj hybridným žánrom v rannej tvorbe Viery Čákanyovej. Dlhodobá rubrika Prvé storočie, otvorená pred pár rokmi pri príležitosti 100. výročia zrodu slovenského filmu, ponúka ďalšie texty o rôznych obdobiach jeho vývoja, od predstavenia predkolibských projektov filmových ateliérov v Bratislave (Petra Hanáková), alebo fokusu na „mliečne filmy“ v kontexte zdravotníckej kinematografie (Nina Nováková), až po fenomén nespoľahlivého rozprávania v našich hraných filmoch (Marek Slovák). Témou čísla je zameranie na špecifické (kunsthistorický, náboženský) aspekty filmu Organ Štefana Uhra (Diskusia, rubrika Dvojdotyk). Číslo venované slovenskému filmu korunuje rozsiahly rozhovor Martina Šulíka a Stanislava Párnického (1945 – 2023) o filmovej réžii.

Prierez režisérovou tvorbou od filmárskych začiatkov cez ukážky zo seriálov pre deti až po sociálno-kritické diela zo 70. a 80. rokov. Studňa lásky (1944/1959) - 10 min., čb | Zem (1966) - 8 min., farebný | Dita na pošte (1967) - 8 min., farebný | Janko Hraško u kúzelníka (1973) - 8 min., farebný | Šach (1973) - 6 min., farebný | Kino (1977) - 7 min., farebný | Jedináčik (1979) - 7 min., farebný | Čo sa stalo Janíkovi na ceste (1981) - 6 min., farebný | Selekcia (1982) - 6 min., farebný | Meteorológ (1983) - 9 min., farebný | Marcipánová komédia (1987) - 41 min., farebný | Na pravé poludnie (1988) - 4 min., farebný | Idol (1966) - 5 min., farebný

Celovečerný animovaný film o nových dobrodružstvách slovenského zbojníka Jura Jánošíka, hrdinu, ktorý nenávidí krivdu a bojuje proti sociálnemu útlaku

Animovaný film o zločine a láske, inšpirovaný historickou legendou o krutej Čachtickej panej. Na pozadí romantického ľúbostného príbehu s prvkami komiky i tragiky je zachytený večný boj dobra so zlom.

Miro Nôta sa vo svojej tvorbe venuje dokumentárnej a portrétnej fotografii, ľudí z prostredia filmu začal fotografovať ešte počas štúdia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave na Katedre dokumentárneho filmu, keď začal fotiť svojich spolužiakov. „Napriek tomu, že som študoval réžiu, viac mi vyhovovala práca s kamerou a fotoaparátom. Tým som pokračoval aj po škole – prestal som točiť filmy a odvtedy sa venujem iba fotografii. So štúdiom sa moja práca prelína v tom, že je vo svojej podstate výsostne dokumentaristická. Pri portrétovaní neštylizujem ľudí do mojej vízie ich osobnosti, ale snažím sa s nimi dopredu dohodnúť na tom, aby si sami vybrali priestor, v ktorom chcú byť odfotení, kde sa budú cítiť dobre a ktorý bude reprezentovať ich osobnosť. Chcem ju ukázať takú, aká je, nie takú, akú ju vidím ja,“ hovorí Nôta. Publikácia portrétov Mira Nôtu sa nesústreďuje len na hercov či režisérov, ale predstavuje aj kameramanov, scenáristov, producentov, hudobných skladateľov, teoretikov, organizátorov filmových podujatí a ďalších ľudí, ktorí vytvárajú podhubie slovenského filmu. „Výber fotografií je jedinečnou správou o dynamických premenách našej kinematografie,“ hovorí o pripravovanej knihe režisér Martin Šulík. „Miro predstavuje osobnosti, ktoré stáli pri jej zrode a formovaní, tvorcov, ktorí svojimi dielami v šesťdesiatych rokoch prekročili hranice Slovenska a stali sa súčasťou európskej filmovej kultúry, no hlavne zaznamenáva nástup svojich generačných spolupútnikov. Zaujímavá je práve táto pestrosť výberu, pretože pripomína kontinuitu vývoja, mapuje striedanie generácií a zaznamenáva oživenie slovenského filmu po dlhých rokoch mlčania. Rozmanitosť fotografických prístupov k jednotlivým portrétom dokumentuje aj tvorivý vývoj samotného fotografa.“ Podľa neho je Nôtova kniha autentická, má dokumentárnu hodnotu a je za ňou mnoho rokov systematickej práce a nepredstieraný záujem o ľudí pred objektívom.

Skôr než existovali kamery, filmové kulisy či Hollywood... bolo svetlo. Dejiny filmovej tvorby sú dejinami veľkých technických inovácií a umeleckého majstrovstva. V tomto pútavom sprievodcovi s úžasnými ilustráciami Adama Allsucha Boardmana preskúmame všetko od vynálezu filmovej kamery až po návrh kulís a kostýmov.