Pravidelná rubrika venovaná reflexii prvej storočnice slovenskej kinematografie aktuálne zahŕňa štúdie slovenských i českých bádateľov, ktorí sa venovali rôznym teoretickým alebo filmovohistorickým témam: uvádzaniu českých nemých filmov v Bratislave a Košiciach, histórii krátkeho strihového filmu u nás, tvorbe Martina Šulíka, fenoménu slovenskej filmovej paródie alebo používaniu Ai v dokumentárnej tvorbe. Číslu dominujú dialogické formáty: najprv rozsiahly rekapitulačný rozhovor s bývalým predsedom Asociácie slovenských filmových klubov Petrom Dubeckým o troch dekádach jej fungovania a mnohosti jej aktivít a podujatí, ktoré realizovala. Následne diskusia s režisérom Martinom Kollarom o filme Letopis, ktorú viedol Peter Michalovič. V rubrike Zoom sa opäť venujeme fenoménu novej vlny a limitom politického modernizmu v článku Jana Šímu. V sekcii filmových a literárnych reflexií sleduje stav súčasnej poľskej hranej kinematografie alebo sa venujeme histórii žánru sci-fi v rámci talianskej kinematografie. Číslo uzatvára trojica krátkych esejí o vedľajších postavách vo vybraných filmových dielach.  

Cinepur č. 163 prináša bilančné aj polemické číslo, ktoré sa obzerá za filmovým rokom 2025 a zároveň sa ponára do sveta jedného z najvýraznejších filmových vizionárov všetkých čias – David Lynch.

V editoriali „Vyrovnávání účtů“ Jindřiška Bláhová otvára tému bilancovania a hodnôt, ktoré vo filme pretrvávajú. Nasleduje anketa o najlepších filmoch roku 2025 a v rubrike Flashback návrat k snímke Working Girl (Podnikavá dívka) ako k príbehu girl power v kulisách dravého kapitalizmu.

Portrétové texty sa venujú režisérovi Brian De Palma a jeho práci s iróniou, voyeurizmom a paranojou, ako aj tvorcom Ondřejovi Provazníkovi a Michalovi Böhmovi. Nechýba pohľad na seriál Pluribus, videoherný titul Dispatch či fenomén reality šou Naked Attraction. Film a hudbu prepája analýza seriálu The Vince Staples Show, zatiaľ čo knižná rubrika predstavuje publikáciu Český hraný film pro děti 1945–1993.

Samozrejmosťou sú rozsiahle kritiky aktuálnych titulov (Není jiná možnost, Modrou stezkou, Jay Kelly, Mlátička, Velký Marty), ktoré mapujú súčasnú domácu aj zahraničnú produkciu.

Ťažiskom čísla je tematický blok venovaný tvorbe Davida Lyncha. Texty analyzujú fenomén midnight movies, seriál Twin Peaks, krátkometrážnu tvorbu aj filmové diela ako The Straight Story, Inland Empire, Lost Highway či Mulholland Drive. Autori sa sústreďujú na jeho prácu s naratívnou ilúziou, fragmentárnosťou, snovou logikou aj odporom voči interpretačným zjednodušeniam.

Cinepur 163 je ideálnou voľbou pre čitateľov, ktorí chcú premýšľať o filme do hĺbky – od bilančných rebríčkov cez portréty osobností až po komplexnú analýzu lynchovského sveta plného tajomstva, napätia a obrazovej imaginácie.

Cinepur č. 162 prináša pestrú mozaiku filmových esejí, portrétov, kritík aj aktuálnych tém, ktoré hýbu stredoeurópskou kinematografiou. Najnovšie číslo sa sústreďuje na queer perspektívy v strednej Európe, no ponúka aj reflexie festivalov, kultových diel, videoherných hororov či hudby vo filme.

V úvodnom editoriali „Nacházet jiné filmy“ Jindřiška Bláhová otvára otázku objavovania iných pohľadov na film. Rubrika Zoom prináša analýzu snímky Oslí krása ako reflexívneho experimentu s pamäťou a report z festivalu Ji.hlava 2025. Flashback sa vracia ku kultovému filmu 9 a ½ týdne ako k erotickému snu o prekračovaní hraníc.

Číslo obsahuje aj rozsiahly portrét režiséra Joachim Trier, úvahu o nemeckých dejinách z queer pohľadu cez filmy Velká svoboda a Tančírna na hlavní třídě, či kritickú reflexiu budúcnosti filmovej žurnalistiky. Nechýba seriál o univerze Vetřelec (Vetřelec: Země), pohľad na videohru Exit 8 ani texty o filme, televízii a hudbe.

Tematické jadro „Queer střední Evropa“ mapuje súčasný queer film v regióne, analyzuje žánrovú tvorbu, dokumenty o LGBT+ osobách, reprezentáciu v českej a poľskej televízii aj umlčovanie queer tvorby na Slovensku.

Samozrejmosťou sú podrobné kritiky aktuálnych filmov (Jedna bitva za druhou, Renovace, Otec, Bugonia, Dům plný dynamitu) a profil debutujúceho tvorcu Luboša Kučeru.

Scenárista Meir Lubor Dohnal patří k výrazným, byť méně známým postavám československé nové vlny. Spolupracoval s předními slovenskými režiséry jako Elo Havetta, Juraj Jakubisko či Juraj Herz, než byl na začátku normalizace vyhozen z Barrandova. Po podpisu Charty 77 odešel do emigrace, načež se jako scenárista prosadil v Německu – jeho film Marlene byl dokonce nominován na Oscara. V otevřeném rozhovoru Dohnal vzpomíná na práci s legendami evropské kinematografie, reflektuje léta politické perzekuce i úspěchy v zahraničí. Zároveň sdílí svůj hluboký vhled do scenáristické práce a osobitou metodu vyprávění. Kniha je cenným svědectvím o dějinách filmu, svobodě tvorby i síle příběhu.

Jeden z najvýznamnejších slovenských kameramanov Laco Kraus v autobiograficky ladenej knihe spomína na svoje detstvo a mladosť strávené na južnom Slovensku, Liptove i v Bratislave, ako aj na roky štúdia na pražskej FAMU. Opisuje svoje profesionálne pôsobenie, ktoré sa vyvíjalo od práce pre televíziu cez spoluprácu s významnými režisérmi (Jurajom Jakubiskom, Stanislavom Párnickým, Eduardom Grečnerom a ďalšími) až po vlastné režijné projekty.

Filmový plagát k filmu Bláznivý Petříček od Jean-Luc Godard