Kniha "Dvaja na ceste" od Mariána Pauera je silným príbehom o ceste, ktorá symbolizuje nielen fyzické putovanie, ale aj cestu životom, plnú osobných skúšok, rozhodnutí a hľadania zmyslu. Príbeh sleduje dvoch hlavných protagonistov, ktorí sa vydávajú na spoločnú cestu, ktorá sa stáva metaforou ich vlastného rastu, vzťahov a konfrontácie s minulými rozhodnutiami. Pauer vo svojej knihe zručne preplieta momenty introspekcie s dynamickým dejom, čím vytvára príbeh, ktorý nielen rozpráva, ale aj vyzýva čitateľa na zamyslenie sa nad vlastnými životnými voľbami. Kniha sa venuje témam priateľstva, lásky, osamelosti a hľadania osobnej identity v modernom svete. Súčasťou príbehu je aj intenzívna atmosféra, ktorá vás vtiahne do dejiska a umožní vám prežiť každý krok postáv, od chvíľ odpočinku až po náročné rozhodnutia, ktoré ich ovplyvnia. "Dvaja na ceste" je knihou o zdieľaní skúseností, o ceste, ktorú nikdy nekráčame úplne sami, a o sile, ktorú môžeme čerpať z druhých, aj keď sa zdá, že sme na vlastnej ceste k zmyslu života.

Na otázku „co je nového ve společnosti“ odpovídají novináři, zvědaví sousedé, nebo sociologové. Poslední jmenovaní se během 20. století snažili vysvětlit třídy, elity či problémy měst. Co však tyto velké teorie říkají o nás? Žijeme v době, ve které se často skloňují slova krize a rozpad společnosti. Je zřejmé, že dnes nám klíče k vlastní identitě poskytují drobnější věci – například taková molekula adrenalinu. Ten se stal biochemickou celebritou, pojítkem kmenů těch, kteří vyhledávají extrémní zážitky a jdou za hranu všednosti. Jak dnešní sociologie zkoumá podobné kulturní fenomény? Co se můžeme dozvědět o společnosti díky studiu nudy nebo diska?

Orientace v informacích se stává neustále složitější, svět médií je vlivem obrovského množství platforem víc a víc nepřehledný. Mediální krajina 21. století, v době online žurnalistiky, informačního přehlcení, dezinformací, sociálních sítí a virtuální reality. Jak se proměnila v poslední dekádě, co znamená oligarchizace a co nezávislost médií, čím a jak se změnily redakční rutiny a které hodnoty žurnalistické práce přetrvávají? Analytická reflexe podoby mediálního trhu, modelů financování, výstupů i institucí.

Portréty troch významných predstaviteľov slovenskej kinematografie: Viktora Kubala, Vlada Kubenka a Ladislava Kudelky z pera slovenského režiséra Rudolfa Urca. Urcova schopnosť analýzy aj syntézy objavuje v dejinách slovenského krátkeho filmu nečakané a netušené významy, polohy a súvislosti, pričom jeho štylistika v sebe spája erudíciu, presnosť formulácie a vedomie historického kontextu s ľahkosťou esejistického vyjadrovania.

Medzinárodný festival populárnej hudby Bratislavská lýra bol v časoch "železnej opony" jedným z najprestížnejších európskych pódií autorskej piesne. Od svojho vzniku v roku 1966 až po Nežnú revolúciu dokázal vzkriesiť takmer nejestvujúcu scénu populárnej hudby, spájal oba národy a ľuďom v Československu prinášal nádej na lepší život.

Hudobný film o prvých láskach a neláskach, priateľstvách i rozchodoch mladých ľudí. Film vznikol na motívy rovnomenného románu Eleonóry Gašparovej.

Príbeh mladého medika (Maroš Kramár), ktorý prichádza do horskej dediny po tom, ako bol potrestaný za nelegálny interrupčný zákrok. Film vypovedá o morálnom rozklade spoločnosti, kde sa rozkrádanie a kompromisy stali každodennou realitou. Tvorcom sa podarilo zájsť asi najďalej, ako to bolo v polovici osemdesiatych rokov pri kritike súčasnosti možné. Negatívny obraz umocňuje situovanie príbehu do prostredia slovenskej dediny, ktorá je u nás tradične spájaná s pevnými zásadami a nepokrivenými hodnotami.

Príbeh o legendárnom ľudovom hrdinovi a zbojníkovi Jurovi Jánošíkovi (1688 – 1713) a o spoločenských vzťahoch na Slovensku koncom 17. a začiatkom 18. storočia. Prvá epocha rozpráva o Jánošíkom detstve, štúdiách a návrate do rodného kraja. Druhá epocha zachytáva Jánošíkov odchod do hôr, formovanie zbojníckej družiny, protifeudálny odboj a končí sa Jánošíkovou popravou.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Zuzana je príťažlivá a sympatická študentka výtvarného umenia, ktorá popri štúdiu pracuje, pretože by chcela začať žiť podľa vlastných predstáv. Vďaka svojmu prístupu k svetu a zmyslu pre dobrodružstvo sa dostáva do rôznych neočakávaných a pikantných situácií. Tak ako mnoho mladých ľudí sa snaží nájsť to, čo by ju napĺňalo, čo by chcela robiť, zistiť, s kým by chcela žiť. Od jedného milenca v Bratislave uteká do Paríža za druhým, keď má byť v škole, je v práci, keď je v škole, spí, keď má byť doma, cestuje po svete. Jednoducho sa často cíti byť o dve slabiky pozadu. A to nielen doslovne pri práci v dabingu, ale v prenesenom význame vo svojom vlastnom živote. Film je určený predovšetkým mladým ľuďom, je plný skvelej hudby Jana P. Muchowa ( Samotáři, Jedna ruka netleská, Šeptej ) a rovnako výborných a uvoľnených hereckých výkonov.