Téma Biopic se zaměří na jeho domácí (Kafka, Božena Němcová) i zahraniční (filmy Kena Russella, legendy bojových umění, Napoleon) podoby. V profilu se věnujeme novému českému talentu Vojtěchovi Strakatému, který svůj film After Party uvedl na festivalu v Benátkách, z nějž vám přinášíme report. Kamery-pero se tentokrát zhostila Erika Hníková a za doporučení určitě stojí rozhovor s přední osobností maďarského filmu Idikó Enyédi, text o seriálu Slow Horses | Apple TV či tradiční kritiky (např. I'm not Everything I Want to Be / Ještě nejsem, kým chci být režisérky Klára Tasovská nebo Semínko posvátného fíkovníku). Jistě si všimnete i vizuálně krásné inzerce Mezipatra QFF, Kreativní Evropa a filmu V kuchyni.

Číslo otvára kolektívna štúdia českých praktikov a historikov animovanej tvorby, rozsiahly výstup z ich výskumu, ktorý venovali využiteľnosti nového softvéru APE pri prepájaní tradičnej stop motion animácie (najmä bábkovej) s počítačovou (CGI) animáciou. Po vydaní monografie Máme svoj film! Petra Hanáková pokračuje v historických prieskumoch kinematografie Slovenského štátu, pričom tentoraz sa zamerala na funkciu kina v rukách Hlinkovej gardy. Prehľadový článok Katie Barclayovej sa pokúša predstaviť u nás málo známy i praktizovaný odbor dejín emócií. Kurátorky rubriky Kinematografická filozofia Tereza Hadravová a Andrea Slováková sa v rozhovore so známym historikom dokumentárneho filmu Michaelom Renovom venujú histórii a etike kompilačnej kinematografie. V rámci série pravidelných diskusií Kino-Ikonu v Kine Lumiére sa tvorcovia a pozvaní hostia moderátora Petra Michaloviča rekapitulovali tvorbu Miloslava Luthera s fokusom na jeho posledný film Spiaci účet. Doterajšou filmovou tvorbou Davida Finchera sa v rozsiahlom profile zaoberá Marek Slovák.  

Portréty troch významných predstaviteľov slovenskej kinematografie: Viktora Kubala, Vlada Kubenka a Ladislava Kudelky z pera slovenského režiséra Rudolfa Urca. Urcova schopnosť analýzy aj syntézy objavuje v dejinách slovenského krátkeho filmu nečakané a netušené významy, polohy a súvislosti, pričom jeho štylistika v sebe spája erudíciu, presnosť formulácie a vedomie historického kontextu s ľahkosťou esejistického vyjadrovania.

Publikácia je akousi bodkou za výskumom okolo slovenského filmu Jánošík z roku 1921. Od vzniku filmu, v týchto dňoch uplynulo osemdesiat rokov. Jedným z príspevkov k pripomenutiu tohto významného jubilea sa stáva aj táto publikácia, ktorá film približuje v širších historických súvislostiach.

Štúdia obsahuje dve časti: Komerčný film pod vplyvom postmoderny a Žánre komerčného filmu.

Súbor jazykovokritických a prekladateľských reflexií sa zrodil v spolupráci s dvojtýždenníkom Mosty a napokon našiel trvalú pôdu pod krídlami mesačníka Romboid. Autor v publikácii ponúka iba prvú časť úkladov jazyka, ktoré vyšli v Romboide, no kompaktnejšie usporiadanú.