Aktuálne číslo otvára text Petra Michaloviča venovaný filmu Turínsky kôň od Bélu Tarra a Lászla Krasznahorkaia, ktorý sa v roku 2025 stal laureátom Nobelovej ceny za literatúru. Rubriku venovanú reflexii dejín slovenskej kinematografie (Prvé storočie) aktuálne tvoria texty Václava Maceka, Evy Filovej alebo Jakuba Medveckého o slovenskej filmovej kultúre od 80. rokov po súčasnosť. Číslu opäť dominujú rozhovory a diskusie: najprv rozhovory s hosťami z MFDF Jihlava, s nemeckou režisérkou experimentálnych filmov Liou Sailé, alebo s britským teoretikom Dominicom Leesom, ktorý sa venoval deepfakeom ako nástrojom dokumentárnej tvorby a etickým otázkam využívania umelej inteligencie pri nakrúcaní dokumentov. V treťom rozhovore sa Zuzana Goleinová rozprávala s americko-švajčiarskym tvorcom Alexandrom O. Phillipom o nakrúcaní dokumentárneho filmu o Murnauovom Upírovi Nosferatu na Oravskom hrade. Marek Slovák sa v rubrike Zoom venuje strihovej skladbe v súčasnom hollywoodskom filme. V rámci reflexií sa Peter Michalovič vrátil k českému vydaniu knihy rozhovorov, ktoré autor Jan Černík zaznamenal so scenáristom Meirom Luborom Dohnalom.

Číslo 167 časopisu Cinepur prináša pestrú ponuku textov venovaných súčasnej svetovej kinematografii, filmovej histórii aj širším kultúrnym fenoménom. V reportáži z festivalu v Locarne a úvodníku sa pozornosť sústreďuje na filmové objavy a politické súvislosti benátskeho festivalu. Ďalšie texty sa venujú téme samoty, raným filmom dvojice Straubovcov a Huilletovej či mladej generácii juhočínskej kinematografie. Rozhovor s režisérom Ondřejom Hudečkom približuje proces filmovej tvorby a vnímanie vlastných diel očami druhých. Číslo ponúka aj profil režisérky Martiny Buchelovej a úvahy o premenlivých podobách koncertného filmu. Filmové kritiky sa venujú titulom ako Minotaur, Fjord, Vyvolený, Rose či Sex a smrť v kempe Miasma. Nechýba ani pohľad na videohry prostredníctvom titulu LEGO Batman: Legacy of the Dark Knight a seriálovú analýzu Posadnutosti. Ústrednou témou čísla je fenomén Chick Flick, teda filmov orientovaných predovšetkým na ženské publikum. Jednotlivé príspevky skúmajú jeho historické korene, vývoj a miesto v populárnej kultúre. Osobitná pozornosť sa venuje hrdinkám Bridget Jonesovej, toxickému dospievaniu dievčat a rozprávkovým základom príbehov o premenách a nových začiatkoch. Nechýba ani návrat k diváckemu fenoménu filmu Fontána pre Zuzanu či kritický pohľad na zobrazovanie žien v populárnych filmových príbehoch. Aktuálne filmové trendy sa tak v tomto čísle prepájajú s otázkami rodovej reprezentácie, spoločenských očakávaní a kultúrneho významu populárnej zábavy.

Kniha renomovaného režiséra Martina Šulíka vznikla z jeho úspešných prednášok pre študentov VŠMU. Ponúka praktického sprievodcu, ktorý spája filmovú teóriu s reálnou tvorbou. Jej cieľom je otvoriť dvere do zákulisia kinematografie tak, aby začínajúci tvorcovia a nadšenci nemuseli znova objavovať už objavené. Autor vás zrozumiteľne prevedie celým režisérskym remeslom – od prvotnej vízie a scenára cez výber a psychológiu práce s hercom až po prácu s kostýmami a priestorom. Tajomstvá réžie pritom ukazuje na postupoch svetových legiend ako Ingmar Bergman či Federico Fellini, no neobchádza ani slovenskú špičku na čele s Jurajom Jakubiskom. Kniha citlivo skúma aj hranice medzi dokumentom a hraným filmom. Celý tento čitateľský zážitok navyše dotvára bohatý obrazový materiál, exkluzívny rozhovor s režisérom Stanislavom Párnickým a zoznam odporúčanej literatúry pre ďalšie štúdium.

Drony sú stále „hraničné“ prístroje a výskum otvára premýšľanie o všeobecných znakoch jednotlivca v súčasnej spoločnosti. Využívajú sa rovnako vo vede aj v umení, monitorujú, ale aj vytvárajú esteticky pôsobiace záznamy. A stávajú sa súčasťou aj bežných domácností. Drony nevyhnutne expandujú aj do sféry filmu a nových médií. Stávajú sa dôležitým formotvorným prostriedkom v akomkoľvek žánri a druhu filmov, pričom dokážu úplne nahradiť kameramana. Inovatívne letecké zábery, ktoré vyžadujú nové vnímanie „digitálnej“ rýchlosti, dynamiky a hĺbky, vychádzajúc z rýchleho približovania a vzďaľovania sa od objektov,  vyvolávajú nielen potrebu po nastolení nových estetických a etických kritérií, ale aj po interdisciplinárnom dialógu medzi rôznymi oblasťami výskumu, medzi umením a vedou. Tento text (Romana Javorčeková) vznikol na Filozofickom ústave SAV, v.v.i., ako súčasť riešenia projektu APVV "Symbolické štruktúry v napätí medzi autenticitou a tradíciou", APVV-24-0145 Vznik rukopisu publikácie finančne podporil Literárny fond.

Zborník Norma a odchýlka tvorí súbor príspevkov z 22. ročníka výročnej česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 16. až 19. októbra 2025 v Krpáčove. Jej hlavnou témou sa stala premena noriem (ich tvorby, efektivity, potreby či nevyhnutnosti) a odchýlok (špecifických autorských pozícií, vĺn, inovácií, experimentov, excesov, rôznych foriem „exkomunikácie“) v dejinách kinematografie z historického, politického, produkčného i estetického hľadiska. Normy, odchýlky i následné normalizácie určovali vývoj kinematografie na rôznych úrovniach, od inštitucionálnej, tvorivej (umeleckej, autorskej) cez technologickú až po recepčnú. Napätie medzi pohybom normotvorným a odchyľovaním určuje filmovú (hranú, dokumentárnu, animovanú) tvorbu inak na globálnej úrovni a inak v jednotlivých, kultúrne, politicky či ekonomicky rôzne (ne)stabilných kinematografiách.

Digitálně restaurovaná verze! Populárně naučný film z roku 1955 vypráví příběh čtyř chlapců, kteří se vydají na dřevěné loďce proti proudu času. Celé generace dětí se díky němu seznámily s minulostí naší planety, s rostlinami a živočichy, které zásluhou kreativity a trikového umění Karla Zemana poprvé spatřily v pohybu. Jeden z nejlepších dětských dobrodružných filmů je zároveň průkopnickým dílem světové kinematografie. O jeho popularitě svědčilo uvedení v americké distribuci v roce 1960 s novým rozšířeným úvodem.

CD Divoké kone nádeje sú osobným hudobno-poetickým pásmom Dušana Hanáka, v ktorom sa jeho autorské gitarové skladby prelínajú s intímnymi aj angažovanými textami.

Cinepur č. 166 prináša tematické číslo venované novému nemeckému filmu a súčasnej podobe jednej z najvýraznejších európskych kinematografií. Číslo sa pozerá na nemecký film nielen cez jednotlivé snímky a režisérske osobnosti, ale aj v širších spoločenských, historických a kultúrnych súvislostiach.

Hlavná téma sa venuje napríklad nemeckému antiheimatfilmu, súčasnej produkcii a výrazným tvorcom a hereckým osobnostiam. Nechýba ani portrét Sandry Hüller, jednej z najvýraznejších európskych herečiek súčasnosti. Okrem tematických textov číslo ponúka aj rozhovory, filmové reflexie, reportáž z MFF Karlovy Vary, recenzie a ďalšie pravidelné rubriky časopisu Cinepur.

Filmová adaptácia rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových, ktorej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja, ktorý sa pred časom pridal k partizánom.