Päť úvah o dokumentárnom filme

Júnové číslo Film.sk je posledným, ktoré vychádza v tlačenej podobe. Časopis po 25 rokoch svojej existencie nezanikne, od júla však vstupuje do novej éry. Bude vychádzať bez papiera, už len online. V ešte papierovej podobe si môžete teda vo Film.sk prečítať aj niečo z pripravovaných fimových festivalov (Artfilm, FestAnča, June Film Fest). Témou je: Máme svoje archívy, len ich treba prebádať. Rozhovor s p. Božidarou Turzonovovou. Recenzie k filmom Mir nam, Súperi, Hranice Európy, Starý dub a mnoho ďalšieho z filmového sveta.

Na plagátoch zvykneme čítať meno dramaturga, ktorý pomohol vybrať, analyzovať či aktuálne vyložiť a neskôr aj naštudovať nejakú hru pre potreby svojej scény. Dramaturgia a scenáristika sú od seba neoddeliteľné, sú to dve strany jednej a tej istej mince. Každý scenárista skôr či neskôr na tento paradox narazí. Pokým scenáristika vyžaduje spontaneitu a originalitu, pojem dramaturgia v sebe skrýva istý odstup, analýzu, súbor praxou overených postupov, ktoré sú chrbtovou kosťou dramatického písania a celkovej výstavby dramatického diela. Ak sa na literárnej príprave scenára podieľa skúsený a tvorivý dramaturg, stáva sa de facto spoluscenáristom diela.

Súbor textov Vysoké umenie a populárna kultúra, ktorý tvorí štúdia zostavovateľa a sedem prekladov textov najvýznamnejších svetových estetikov a filozofov, zachytáva vzťah vysokej a populárnej kultúry v rámcoch filozofie, estetiky či kultúrnych štúdií. Jednotlivé texty obhajujú aj kritizujú vysoké umenie aj populárnu kultúru. Zachycujú súčasné podoby tohto rozdelenia, ku ktorému došlo na Západe pred dvesto rokmi. Odvtedy sa odlišuje „vysoký“ a „populárny“ kultúrny svet. Každý z nich má vlastný jazyk, pravidlá a hodnoty. Rozdielne majú očakávania aj spôsoby posudzovania. Naoko sa nepotrebujú, hoci v skutočnosti nevedia bez seba žiť. Neraz sa hrubo odsudzujú, bezočivo osočujú a zosmiešňujú. Inokedy si vrúcne padajú do náručia. Vzájomný antagonizmus naďalej definuje identitu vysokej, ale aj populárnej kultúry. Hoci filozofia, estetika, ale aj umelecká prax neraz zakrývajú existenciu tejto odlišnosti. Chápu ju viac ako anachronizmus nerozlučne spätý s modernizmom, než súčasný fenomén. No našťastie jestvujú alternatívy k takémuto uvažovaniu. Časť z nich predstavuje aj táto kniha.