-
Vlna č. 102 ( Časopisy)
Toto vydanie Vlna vás vtiahne do sveta väzieb – tých, čo nás spájajú, ale aj tých, čo nás viažu či vyzývajú prekročiť hranice. Časopis ide medzi kultúry, žánre a očami autorov otvára priestor, kde osobné, spoločenské aj literárne väzby rezonujú v kreatívnych formách.
-
EDITORIÁL – František Malík otvára číslo s textom, ktorý vnáša do témy „väzieb“ prvú nitku kontextu a nálady.
vlna.sk -
PREVIAZANÝ EDITORIÁL – Peter Šulej plynulo nadväzuje na úvod, ako metaforický preplet ďalších významov, vrstiev a spojení.
vlna.sk -
BRAK VO VLNE – Mária Modrovich skúma slabé miesta či medzery, ktoré často formujú väzby silnejšie než pevné uzly.
vlna.sk -
NEOLOGIZMY A ICH VÄZBY – Robo Švarc zachytáva, ako nové slová prepájajú jazyky, generácie aj vedomie.
vlna.sk -
JE TREBA ZABIŤ FRANTIŠKA – Provokatívny názov textu Ľubomíra Pavelku naznačuje, že niektoré väzby si vyžadujú radikálny prelom.
vlna.sk -
NEČAKANÁ SPOMIENKA NA JARA F. – Michael Papcun oživuje nostalgickú či nečakanú väzbu k minulosti a osobným predobrazom.
vlna.sk -
ZBIERKOU JE MOŽNÉ ROZPRÁVAŤ RÔZNE PRÍBEHY – Lucia Gavulová otvára tému kolekcií a ich schopnosť vytvárať rozmanité príbehové väzby.
vlna.sk - a mnoho ďalšieho.
-
-
Vlna č. 101 ( Časopisy)
V tomto vydaní Vlna s chuťou na domácu atmosféru spriada rozmanité texty, ktoré stelesňujú nielen rodinný stôl, ale aj kultúrne i filozofické ingrediencie. Editoriál od Petra Šuleja otvára vydanie, ďalej sú to eseje, fejtóny, literárne reflexie i hudobné vhľady:
-
Gastroeditoriál – úvodná porcia naštartuje čítanie originalitou a témou „čo sa doma navarí“ – napísal Peter Šulej.vlna.sk
-
Resistance Now! – text od Petry Fornayovej, ktorý možno zaváňa nespútaným rozmerom domácej identity.vlna.sk
-
Homo Panellus – esej od Jána Šimka rozširuje kultúrny tanier.vlna.sk
-
„slováci ožijú. hymna pre 21. storočie“ (ts&red.) – symbolický a možno aj poetický príspevok do domácej kolektívnej piesne.vlna.sk
-
Revolta a telo – Robert Švarc prináša silu tela ako výraz osobnej či spoločenskej revolty.vlna.sk
-
Zátoka – anonymný (redakčný) text, ktorý môže pôsobiť ako meditácia na miesta alebo stav bytia.vlna.sk
-
IPUT ... ČESKOSLOVENSKÉ RÁDIO 1968 – komplexne tematizovaná, historická reflexia v nápaditom označení.vlna.sk
-
A KENTAURUS – podpis autora Petra Feriancová, antický závan v domácej kuchyni možno?vlna.sk
-
Perpetuum – opäť Petra Feriancová ťažko viaže kontinuitu či večný pohyb kultúry.vlna.sk
-
Ďalšie literárne kúsky, ktoré postupne varia naše vnímanie reality:
-
Život performera (Rokko Juhász, přeložené Renátou Deák) – performatívny zážitok.vlna.sk
-
O načúvaní snom (Ľubomír Pavelka), Lily was here (Ivica Ruttkayová), Tradičná rodina (Robo Švarc) a Janáč (Ivana Gibová) – tematická paleta domácnosti, snov, tradície a identity.
-
- a mnoho ďalšieho.
-
-
-
-
-
Na ceste k samostatnosti ( Knihy)Václav Macek
Monografia filmového historika, profesora Václava Maceka, ponúka dejiny Katedry filmových štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v kontexte histórie fakulty a školy v rokoch 1949 – 2024. Macek, ktorý katedru roky aj viedol, využíva archívne zdroje, orálnu históriu a nevynecháva ani kontext výučby filmu na Slovensku a v Česku. Študijný odbor Filmová veda na Slovensku prvýkrát otvorili na Divadelnej fakulte VŠMU v školskom roku 1978/1979 v kombinácii s divadelnou vedou. „V priebehu osemdesiatych rokov sa spočiatku úspešný pokus o konštituovanie filmovej vedy ako študijného odboru na istý čas prerušil. Toto spomalenie sľubného vývoja bolo spôsobené administratívnym rozhodnutím o presunutí odboru z Vysokej školy múzických umení na Univerzitu Komenského. Medzitým však počet filmových odborov na Divadelnej fakulte narastal a zmenila sa aj politická situácia, čo umožnilo 14. 6. 1990 ustanovenie samostatnej Filmovej a televíznej fakulty. V tom istom roku na tejto fakulte vzniká aj samostatná Katedra filmovej vedy. Fungovala až do roku 2003, keď sa začal proces jej transformácie na subkatedru v rámci ateliéru aplikovanej dramaturgie,“ uvádza stránka katedry. Dnes je opäť samostatná. Pod názvom Katedra audiovizuálnych štúdií fungovala niekoľko rokov, od školského roka 2022/2023 sa premenovala na Katedru filmových štúdií.
-
-