Autor publikácie Martin Palúch prináša alternatívny pohľad na dejiny slovenského filmu z perspektívy vývoja strihovej formy dokumentárneho žánru z obdobia rokov 1938 – 2025. Okrem historickej línie, sleduje aj teoretickú reflexiu kompilačného filmu (j. Leyda), ale len v kontexte príkladov zo slovenskej kinematografie. Všíma si propagandistický potenciál diel. Osvetľuje politické zámery, pre ktoré vznikli, popisuje ciele, ktoré mali naplniť, aby recyklované kontexty účelne vplývali na dobových recipientov. Osobitnou kapitolou sú príklady umeleckého experimentovania so strihovou formou, ktoré originálnym spôsobom obohatili tvorivý potenciál slovenskej kinematografie.