Marínka Somarinka už raz ukázala, že cez film vie dostať deti od pozerania televízie ku knihám.V tejto knižke, či pracovnom zošite ide ešte ďalej a prizýva svojich čitateľov k spolupráci na tvorbe reálneho filmu. Ukazuje im, že to vôbec nie je také ťažké a že sa nemusia ničoho báť. Ak chce malý čitateľ spraviť naozaj niečo veľké a k tomu má ešte aj rodičov či učiteľov s podobnou diagnózou, Marínka Somarinka im bezpochyby pripraví pekné spoločne strávené chvíle pri tvorbe malého umeleckého diela. Originálny teambuilding zaručený. Zábavné úlohy ako bonus navyše.
Matúš Marcinčin, učiteľ na základnej škole

Knižka pre deti o šibalke Marínke s tetovačkou kotvy na ramene, ktorá sa rozhodne nakrútiť film o námorníkoch. Jedného dňa, keď sa Marínke Somarinke nepodarí zrealizovať jej sen, stať sa námorníčkou, rozhodne sa o tom aspoň natočiť film. Pomáha jej dedo, scenárista. S kamarátmi Jonášom a Krišpínom, mamkou a tatom, dedom a psom Indym zažívajú vďaka tomu každý deň zaujímavé príhody a dobrodružstvá. Práve cez ne Marínka predstaví celý postup výroby filmu. Nenápadne, vtipne, hrou.

Marínku Somarinku napísala Marka Staviarska. Spolu so Zuzkou Dušičkovou si po vyštudovaní filmovej produkcie na VŠMU založili produkčnú spoločnosť a vydavateľstvo ZumZumproduction. Ešte počas štúdia rozmýšľali ako priblížiť film ostatným ľuďom, hlavne deťom. A potom Marka dostala nápad. Napísala prvú kapitolu knižky o dievčatku Marínke a bolo rozhodnuté. Bude to detská knižka!

Scenáristova cesta je „klasický“ praktický manuál k vyprávění příběhu pro scenáristy, spisovatele a prostě každého, kdo potřebuje vybudovat nebo napsat soudržný a gradovaný příběh. Vychází z autorovy teorie, podle níž je většinu všech příběhů možné zjednodušit na základní schémata narativních prvků a činitelů, vystopovatelných až do kolektivní imaginace příběhů z dávných mytologií. Základem příběhu je koncept tzv. „cesty hrdiny“, při němž se Vogler inspiroval mytopoetickou teorií Josepha Campbella, ale pohled, který kniha nabízí, sahá daleko za něj.

Katedra střihové skladby na pražské FAMU se spolu se svými pedagogy a absolventy stala kolébkou teorie a pedagogiky střihové skladby v Československé republice. Vychovala velké množství tvůrčích osobností (Drahomíra Vihanová, Josef Valušiak, Alois Fišárek, Jiří Brožek, Jan Daňhel atd.), které měly svůj neodmyslitelný a trvalý vliv na podobu české kinematografie. Tento málo zohledněný fakt si velmi dobře uvědomují studenti a pedagogové Katedry střihové skladby, kteří vám spolu s dalšími autory předkládají přítomnou kolektivní monografii Česká škola střihové skladby. Kniha tematicky propojuje teorii, pedagogiku i uměleckou praxi a po odborné stránce navazuje na stejnojmennou olomouckou konferenci z roku 2019. Svým zacílením, které rozšiřuje spektrum přednesených konferenčních příspěvků, míří k obohacení českého akademického prostředí o tematiku střihové skladby, která zde v uplynulých desetiletích citelně absentovala.

V jedenácti studiích této kolektivní monografie se autoři a autorky zabývají vlivem předchozích filmových praxí (Martin Blažíček), počátky videoartu (Martin Mazanec), dokumentací performance (Sylva Poláková), novými médii (Marie Meixnerová), uměleckým školstvím (Tomáš Pospiszyl), akademickým diskurzem (Kateřina Svatoňová), výstavní praxí (Markéta Mansfieldová), revizí odborných periodik (Eva Krátká), sběratelstvím (Matěj Forejt), systémem oceňování (Lenka Střeláková) a dlouhodobou archivní péčí (Matěj Strnad). Mapování pohyblivého obrazu není jednoznačně chronologické, naopak se mnohdy překrývá a zohledňuje tak vrstevnatost prolínání filmu, videa a dalších disciplín. Tato publikace s bohatou obrazovou vrstvou a QR odkazy na jednotlivá videa, doplňuje české dějiny umění o chybějící kapitolu reflektující pohyblivý obraz.

Rodinné filmové striebro predstavuje súbor 60 esejí o vybraných 60 dielach z dejín i súčasnosti slovenskej kinematografie, ktoré napísali 60 autori zo Slovenska, Čiech i ďalších krajín pri príležitosti osláv 60. výročia založenia Slovenského filmového ústavu (1963 – 2023), jedinej štátnej inštitúcie u nás, ktorá sústreďuje, uchováva, skúma a sprístupňuje kinematografické dedičstvo. Súčasťou SFÚ je samozrejme aj Národný filmový archív, ktorého bohatstvo – množstvo známych i zabudnutých filmových pokladov – stále volá aj po takejto forme strieborného docenenia, pripomenutia. Pri výbere autorov editori zohľadňovali generačnú i rodovú vyváženosť, rôznosť sfér ich akademického či iného spoločenskovedného pôsobenia. Preto sú medzi nimi okrem filmológov aj filozofi, estetici, teoretici a historici literatúry, vizuálneho umenia, prekladatelia, hudobníci alebo publicisti.

Divoké 90. roky. Šuštiakové súpravy, pestrofarebné saká, veľké magnetofóny, videoprehrávače, gýčová dancefloor hudba, videopožičovne na každom kroku, nové spoločenské pomery, záplava rôznych podvodníčkov, začínajúci organizovaný zločin a s ním spojené násilie a korupcia. V tomto čase a prostredí anonymného slovenského malomesta sa odohráva príbeh Laca Hundera – údržbára v múzeu, ktorý je hrdý na svoju prácu, ale kvôli svojej cholerickej povahe sa ocitne v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

Filmová adaptácia rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša. Dramatický príbeh malomeštiackej rodiny Kubišových, ktorej členovia pokiaľ už priamo nekolaborujú s Nemcami, túžia aspoň prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja, ktorý bojuje s partizánmi.

Vojtěch Dyk vo výpravnom životopisnom filme režiséra Petra Václava o Josefovi Myslivečkovi, najslávnejšom českom hudobnom skladateľovi 18. storočia. Tento syn pražského mlynára sa napriek očakávaniu rodiny vydal za svojím snom do Talianska, ktoré bolo v druhej polovici 18. storočia svetovým centrom opery, a na rozdiel od mnohých iných sa tam dokázal presadiť a dosiahnuť hviezdnu kariéru.

Príbeh dievčaťa z polepšovne.
Ela má ešte detskú tvár a telo, ktoré už pôsobí veľmi žensky. Keď ju matka privedie do polepšovne, priznáva, že má tridsaťročného frajera Robyho, u ktorého žila po úteku z domu. Miluje ho, ale nemôže sa s ním skontaktovať. Rozhodne sa z polepšovne ujsť. Oceňovaný režisér Juraj Lehotský v snahe o čo najväčšiu autenticitu obsadil do hlavnej úlohy mladučkú Michaelu Bendulovú, ktorú objavil v reedukačnom centre. Aj jej osobná skúsenosť zo života v tomto prostredí jej pomohla stvárniť svoju rolu presvedčivo a s ľahkosťou.

Film TATRY, nový príbeh je celovečerným televíznym dokumentom, ktorý obrazovo atraktívne predstavuje reálie súčasných Vysokých Tatier a načrtáva ich smerovanie do budúcnosti. Po páde komunizmu a vstupe Slovenska do Európskej únie sa začal život v Tatrách radikálne meniť a Tatry sa otvárajú svetu. Už to nie je len miesto salašov, divokej prírody a niekoľkých málo ubytovní a horských chát. Tatry sa stávajú prirodzeným spoločenským centrom regiónu, miestom, kam ročne smerujú státisíce návštevníkov z celého sveta, miestom, kde si každý nájde to svoje. Ich podhorie je prepojené s okolitým svetom diaľnicou, je tu letisko Poprad, mnoho hotelov prešlo rekonštrukciou, vzniká tu živá a pospolitá spoločnosť, čulý spoločenský život.

Dokumentárny film o tom, ako človek môže zmeniť svet, ale nemôže to urobiť sám. Príbeh priateľstva Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, ktorých nazývali „generálmi tajnej cirkvi”, a ktorí zohrali významnú úlohu v boji proti totalite v Československu. Kritickí boli už voči Slovenskému štátu a zapojili sa do Slovenského národného povstania. Po príchode komunizmu boli prenasledovaní a strávili dlhé roky vo väzení. Napriek tomu po prepustení pokračovali vo svojej činnosti. Zakladali „krúžky“, malé ostrovy slobody, kde mohli ľudia slobodne myslieť a veriť. Šírili režimom zakázanú literatúru, vydávali samizdaty, organizovali podpisové akcie, púte a zhromaždenia. Vrchol ich úsilia bola Sviečková manifestácia, ktorej sa zúčastnili tisíce ľudí a nenásilne prejavili protest proti komunistickému režimu. O ich čine sa dozvedel celý svet. Netrvalo dlho a ich hnutie sa aktívne zapojilo aj do Nežnej revolúcie.