blu-ray Obchod na korze

Film o dospievaní, snívaní a prvej veľkej, ale zakázanej láske. V poetickom príbehu o vzťahu medzi dobrosrdečným, trochu naivným  poštárom Jakubom a krásnou Rómkou Jolankou na seba naráža nespútaný svet hravej fantázie a triezvy pragmatizmus  každodenného  života, ktorému musí  ružové  snívanie oboch hlavných hrdinov napokon predsa len ustúpiť. Dielo režiséra Dušana Hanáka a spisovateľa Dušana Dušeka, plné láskavého humoru, ocenila odborná kritika, ako aj široké publikum doma i v zahraničí.

Obrazy starého sveta (1972) Sugestívne portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí dokážu aj v stave civilizačného chaosu a neistoty žiť vnútorne slobodní. Tvorcovi filmu, inšpirovanému fotografickými cyklami Martina Martinčeka, sa podarilo s výnimočnou citlivosťou zachytiť jedinečnosť sledovaných postáv, ich svojrázne postoje k životu i vzácnu morálnu čistotu. Návraty k Obrazom starého sveta (2024) Filmová pocta tvorbe režiséra Dušana Hanáka zameriavajúca sa na jeho mimoriadne dielo Obrazy starého sveta (1972) v kombinácii so súvisiacimi krátkymi filmami Omša (1967) a Zanechať stopu (1970). Svojho času zakázané Obrazy starého sveta majú charakter slobodného, nezávislého kinematografického diela a hlboko ľudský rozmer napriek tomu, že vznikli po okupácii Československa v roku 1968, v čase najtvrdšej normalizácie. Dušan Hanák odkrýva zázemie ich vzniku, svoje názory a postrehy však vyjadria aj viaceré osobnosti, znalci a priatelia slobodnej filmovej tvorby. Omša (1967) Filmový záznam adventnej omše v Spišskej Sobote s autentickými liturgickými textami a spevmi. Zanechať stopu (1970) Dokumentárny film o majstrovi hrnčiarovi Jánovi Frankovičovi.

Príbeh hraného debutu režiséra Stanislava Barabáša sa odohráva v slovenských horách počas Slovenského národného povstania. Prostredníctvom detských hrdinov pôsobivo vypovedá o hrôzach a nezmyselnosti vojny, nevinnosť detí konfrontuje s ničivou silou, ktorá hlboko zasiahne do ich životov, snov a túžob a vytrhne ich z bezstarostnej hravosti. Namiesto odvážnych vojenských činov sa tak do centra pozornosti trochu neobvykle dostal život na okraji frontu.

Oproti sebe stoja dvaja zásadoví, nekompromisní muži. Jeden má za sebou obyvateľov chudobnej dediny, druhý zákon. Konflikt čaká na vyvrcholenie v záverečnej prestrelke. Výstrely nakoniec padnú, no nestane sa to na divokom západe, ale na slovensko-poľskom pohraničí v neistých a často dramatických rokoch novozaloženej Československej republiky.

Slávnosť v botanickej záhrade (1969) Svieži a zrelý debut talentovaného, predčasne zosnulého režiséra je farebnou, mozaikovitou feériou o potrebe zázraku v ľudskom živote. Havettov originálny film spája inšpirácie naivným maliarstvom, dielami francúzskeho impresionizmu a nemou filmovou groteskou, rovnako však čerpá tiež z tradícií a ľudových zvyklostí obyvateľov Západného Slovenska. Ľalie poľné (1972) Druhý a zároveň posledný celovečerný film Ela Havettu patrí k najpozoruhodnejším dielam slovenskej kinematografie. Vznikol ako tvorivá parafráza Šikulovej prózy a jeho hrdinami sú vojnoví veteráni, ktorí sa vracajú z I. svetovej vojny do rodného kraja, kde sa snažia nájsť domov a pevne zakotviť. Rovnako silná je však aj ich túžba po tuláctve a voľnom živote.

Príbeh netalentovaného, zato však nadmieru ctižiadostivého hudobníka, ktorý sa stal riaditeľom veľkého orchestra, v ktorom doteraz hral na triangel. Hudobník sa spočiatku bráni, no čoskoro pochopí, akými pravidlami sa riadi mechanizmus kariéry, ku ktorému nevyhnutne potrebuje pochlebovanie a šplhúnstvo svojich kolegov.