Cinepur 164 prináša pestrú kolekciu textov, ktoré mapujú súčasné aj historické podoby filmu, seriálov, hudby či videohier, a zároveň otvárajú širšie kultúrne a spoločenské témy.

Úvodný editorial Jindřišky Bláhovej sa venuje fenoménu Věry Chytilovej ako tvorivej anomálie, ktorá zásadne ovplyvnila podobu česko-slovenskej kinematografie. Report z festivalu Sundance 2026 od Martina Kudláča sleduje premeny filmových žánrov a tematiku sexuality v súčasnej tvorbe. V sekcii Zoom sa Pavel Sladký zaoberá filmom Rose a otázkami identity a sebaprijatia.

Rubrika Flashback prináša pohľad na Cronenbergovu Muchu ako netradičný politický príbeh, zatiaľ čo portrét režisérky Jane Schoenbrun skúma horor ako nástroj vyjadrenia identity. Fenomén neskorého socializmu a raného kapitalizmu analyzuje Luboš Ptáček cez koncept „falošných rajov“.

Osobitnú pozornosť venujeme aj tvorcom – rozhovor s Mirom Remom približuje jeho pohľad na film ako životnú skúsenosť. Seriálová sekcia reflektuje fenomén fanúšikovskej pornografie, zatiaľ čo herná rubrika sa venuje svetu Avatar: Frontiers of Pandora. Mimo kina sa pozrieme na experimenty umelej inteligencie v projekte On This Day.

Hudobná rubrika analyzuje estetiku Wong Kar-waia a jeho prácu so soundtrackom, profil predstavuje Andreu Szelesovú ako výraznú osobnosť súčasnej scény.

Kritická sekcia prináša recenzie filmov, ktoré sa zaoberajú rodinnými vzťahmi, mocou, historickou pamäťou či morálnou odvahou.

Ťažiskom čísla je tematický blok „České anomálie“, ktorý skúma špecifiká českej kinematografie – od hľadania gangsterky, cez experimenty s naratívom, až po fenomén filmov určených priamo na video. Nechýbajú ani analýzy tém ako coming out, susedský horor či reinterpretácie archetypálnych príbehov Adama a Evy.

Celé číslo ponúka mnohovrstevnatý pohľad na audiovizuálnu kultúru – od festivalových trendov až po okrajové žánre a spoločenské fenomény.

Pravidelná rubrika venovaná reflexii prvej storočnice slovenskej kinematografie aktuálne zahŕňa štúdie slovenských i českých bádateľov, ktorí sa venovali rôznym teoretickým alebo filmovohistorickým témam: uvádzaniu českých nemých filmov v Bratislave a Košiciach, histórii krátkeho strihového filmu u nás, tvorbe Martina Šulíka, fenoménu slovenskej filmovej paródie alebo používaniu Ai v dokumentárnej tvorbe. Číslu dominujú dialogické formáty: najprv rozsiahly rekapitulačný rozhovor s bývalým predsedom Asociácie slovenských filmových klubov Petrom Dubeckým o troch dekádach jej fungovania a mnohosti jej aktivít a podujatí, ktoré realizovala. Následne diskusia s režisérom Martinom Kollarom o filme Letopis, ktorú viedol Peter Michalovič. V rubrike Zoom sa opäť venujeme fenoménu novej vlny a limitom politického modernizmu v článku Jana Šímu. V sekcii filmových a literárnych reflexií sleduje stav súčasnej poľskej hranej kinematografie alebo sa venujeme histórii žánru sci-fi v rámci talianskej kinematografie. Číslo uzatvára trojica krátkych esejí o vedľajších postavách vo vybraných filmových dielach.  

Cinepur č. 163 prináša bilančné aj polemické číslo, ktoré sa obzerá za filmovým rokom 2025 a zároveň sa ponára do sveta jedného z najvýraznejších filmových vizionárov všetkých čias – David Lynch.

V editoriali „Vyrovnávání účtů“ Jindřiška Bláhová otvára tému bilancovania a hodnôt, ktoré vo filme pretrvávajú. Nasleduje anketa o najlepších filmoch roku 2025 a v rubrike Flashback návrat k snímke Working Girl (Podnikavá dívka) ako k príbehu girl power v kulisách dravého kapitalizmu.

Portrétové texty sa venujú režisérovi Brian De Palma a jeho práci s iróniou, voyeurizmom a paranojou, ako aj tvorcom Ondřejovi Provazníkovi a Michalovi Böhmovi. Nechýba pohľad na seriál Pluribus, videoherný titul Dispatch či fenomén reality šou Naked Attraction. Film a hudbu prepája analýza seriálu The Vince Staples Show, zatiaľ čo knižná rubrika predstavuje publikáciu Český hraný film pro děti 1945–1993.

Samozrejmosťou sú rozsiahle kritiky aktuálnych titulov (Není jiná možnost, Modrou stezkou, Jay Kelly, Mlátička, Velký Marty), ktoré mapujú súčasnú domácu aj zahraničnú produkciu.

Ťažiskom čísla je tematický blok venovaný tvorbe Davida Lyncha. Texty analyzujú fenomén midnight movies, seriál Twin Peaks, krátkometrážnu tvorbu aj filmové diela ako The Straight Story, Inland Empire, Lost Highway či Mulholland Drive. Autori sa sústreďujú na jeho prácu s naratívnou ilúziou, fragmentárnosťou, snovou logikou aj odporom voči interpretačným zjednodušeniam.

Cinepur 163 je ideálnou voľbou pre čitateľov, ktorí chcú premýšľať o filme do hĺbky – od bilančných rebríčkov cez portréty osobností až po komplexnú analýzu lynchovského sveta plného tajomstva, napätia a obrazovej imaginácie.

Cinepur č. 162 prináša pestrú mozaiku filmových esejí, portrétov, kritík aj aktuálnych tém, ktoré hýbu stredoeurópskou kinematografiou. Najnovšie číslo sa sústreďuje na queer perspektívy v strednej Európe, no ponúka aj reflexie festivalov, kultových diel, videoherných hororov či hudby vo filme.

V úvodnom editoriali „Nacházet jiné filmy“ Jindřiška Bláhová otvára otázku objavovania iných pohľadov na film. Rubrika Zoom prináša analýzu snímky Oslí krása ako reflexívneho experimentu s pamäťou a report z festivalu Ji.hlava 2025. Flashback sa vracia ku kultovému filmu 9 a ½ týdne ako k erotickému snu o prekračovaní hraníc.

Číslo obsahuje aj rozsiahly portrét režiséra Joachim Trier, úvahu o nemeckých dejinách z queer pohľadu cez filmy Velká svoboda a Tančírna na hlavní třídě, či kritickú reflexiu budúcnosti filmovej žurnalistiky. Nechýba seriál o univerze Vetřelec (Vetřelec: Země), pohľad na videohru Exit 8 ani texty o filme, televízii a hudbe.

Tematické jadro „Queer střední Evropa“ mapuje súčasný queer film v regióne, analyzuje žánrovú tvorbu, dokumenty o LGBT+ osobách, reprezentáciu v českej a poľskej televízii aj umlčovanie queer tvorby na Slovensku.

Samozrejmosťou sú podrobné kritiky aktuálnych filmov (Jedna bitva za druhou, Renovace, Otec, Bugonia, Dům plný dynamitu) a profil debutujúceho tvorcu Luboša Kučeru.

Najnovšie číslo filmového časopisu Cinepur prináša tému „Televize a dějiny“, ktorá skúma prepojenia medzi televíznym médiom, historickou pamäťou a kultúrnou identitou. Redakcia sa venuje tomu, ako televízia formuje naše vnímanie minulosti – od dokumentárnych a historických seriálov cez reality TV až po politickú satiru.

V tematickom bloku nájdete napríklad texty Lukáša Skupu, Kamily Zlatuškovej, Jany Čížkovskej či Jaroslava Pinkasa o televíznej histórii, profil režisérky Evy Sadkovej či štúdiu o seriáloch šesťdesiatych rokov.

Okrem hlavnej témy číslo prináša aj množstvo ďalších rubrík – rozhovor s gruzínskou režisérkou Deou Kulumbegašvili, portrét tvorby Džafara Panahího, eseje o japonských tokusacu seriáloch či o digitálnom impresionizme vo filme. Nechýbajú ani pravidelné rubriky Kritika, Videohra, Soundtrack či Kniha, ktoré reflektujú nové tituly ako Život v hajzlu, Dokonalá shoda či Doom: The Dark Ages.

Cinepur 161 tak predstavuje pestrý a premyslený pohľad na to, ako televízia – ako médium i kultúrny priestor – rozpráva a pretvára dejiny.

Číslo otvára štúdia venovaná poetike dokumentárnej tvorby Drahomíry Vihanovej od Martina Šrajera z NFA Praha. Pokúša sa v nej analyzovať „hľadanie tvaru“ dokumentu v rámci korpusu šestnástich filmov, ktoré Vihanová nakrútila pod hlavičkou Krátkeho filmu Praha v rokoch 1977 – 1989.  V rubrike STUDIUM vychádza aj obsiahly text Petry Hanákovej venovaný „úspešnému starnutiu“ hollywoodskych hviezd, ktoré skúma v rámci kariér piatich vybraných hereckých legiend (od Roberta Redforda po Morgana Freemana). V rubrike zameranej na dejiny slovenskej kinematografie sa rakúska autorka Simone Wille venuje jednému z najznámejších indických filmov Vlada Kubenka Moderní indickí maliari. Spomienkam na atomické kontexty doby prvej polovice 60. rokov, ktoré poznačili nakrúcanie filmu Každý týždeň sedem dní sa venuje Milan Cyroň v rozhovore s Eduardom Grečnerom. Rudolf Schimera venoval niekoľko poznámok  otázke prelínania členov redakcie Cahiers du cinéma s vymedzovaním autorstva francúzskej novej vlny. V rámci reflexií uvádzame aj krátky obdivný text nášho stáleho spolupracovníka Paola Speranzu venovaný ženskej novej vlne v talianskom filme. Košický autor Martin Konečný uzatvára číslo vhľadom do reflexie Osvobozeného divadla Voskovca a Wericha v predvojnovej východoslovenskej tlači.