3x Dušan Hanák

Celovečerný hraný debut významného slovenského divadelného a televízneho režiséra Juraja Nvotu je komorným príbehom, odohrávajúcim sa začiatkom 30-tych rokov v predvojnovom Československu. Zložitý a tragický vzťah dospievajúceho dievčaťa a jej ambiciózneho otca sa odohráva vo veľmi jednoduchom a pôsobivom priestore malebnej krajiny – zdanlivo odrezanej od sveta, od akýchkoľvek významných dejinných, politických či spoločenských pohybov. Príchod nežiadúcej ľudskej bytosti vyvolá v každodennom živorení tohto provinciálneho spoločenstva najprv skoro nebadanú, neskôr potláčanú a napokon otvorenú a krutú drámu, ktorá spod fasády usporiadaného seriózneho života, vzťahov a prejavov vylúpne vášne, potláčané a dôkladne ukrývané emócie, prejavy lásky, nenávisti i pokusy o hľadanie vlastnej identity.

„Tento film je o problémoch a túžbach dvoch nevlastných sestier. Psychologička Naďa a herečka Elena túžia po vzájomnej blízkosti a spolupatričnosti. Je to narcistický vzťah. Vždy ma zaujímalo to, čo je skryté, čo ľudí spája a rozdeľuje. V inej rovine sa tu hovorí o súkromných životoch v totalitnej spoločnosti. Spisovateľ Martin bojuje o svoju identitu a o právo žiť a pracovať tak, aby bol so sebou spokojný. Ale to je spoločná téma všetkých postáv nášho príbehu," povedal o svojom filme režisér Dušan Hanák. Autor sa tu opäť sústreďuje na materstvo ako základnú os ženskosti: kým Elene sa v neskoršom veku narodí prvé dieťa, Naďa prežíva krízu po operácii, ktorá ju pripravila o možnosť mať deti. Zároveň ide o stretávanie sa a míňanie troch rôznych osobností, troch márnych pokusov o šťastie.

Tichá radosť je psychologickou sondou do vnútra mladej ženy. Sústreďuje sa na bežné pracovné a súkromné problémy hlavnej hrdinky, 30-ročnej zdravotnej sestry Sone (Magda Vášáryová), ktorá je typickou, z radu nijako nevybočujúcou reprezentantkou svojej generácie. Dlho váha, či má odísť od manžela, s ktorým sa názorovo rozchádza, a rozbiť manželstvo upadajúce do stereotypu. Len veľmi pomaly v sebe nachádza silu a schopnosť poznať samu seba, samostatne sa rozhodovať a konečne aj viesť zmysluplný život. Tichá radosť je psychologickou štúdiou životných hodnôt generácie prežívajúcej a prekonávajúcej krízu stredného veku. Realisticky poňatý film Dušan Hanák obohatil jemnými symbolmi a poetickými metaforami. Vďaka herectvu Magdy Vášáryovej (cena za ženský herecký výkon na MF autorských filmov v San Reme) sa na diváka v kine prenáša čaro „tichej radosti", ktorú v niektorých okamihoch prežíva hlavná hrdinka.

Emotívna filmová freska o vzťahu jednotlivca a moci v období vlády totalitného politického režimu. V mozaike autentických archívnych materiálov, výpovedí svedkov, štylizovaných hraných sekvencií je film svedectvom o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu, ale najmä výnimočnou reflexiou o slobode a neslobode ľudských bytosti.

Sugestívne portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí dokážu aj v stave civilizačného chaosu a neistoty žiť vnútorne slobodní. Tvorcovi filmu, režisérovi a scenáristovi Dušanovi Hanákovi, inšpirovanému fotografickými cyklami Martina Martinčeka, sa s výnimočnou citlivosťou podarilo zachytiť jedinečnosť sledovaných postáv, ich svojrázne postoje k životu i vzácnu morálnu čistotu.

Príbeh človeka, ktorý cez hrozbu nevyliečiteľnej choroby prehodnocuje svoj život, hodnoty aj ideály. Chápe svoju chorobu ako „trest“ za svoje nehumánne činy v 50. rokoch. V životnej kríze a v pokuse o vlastnú očistu naráža v kontakte s realitou na bariéru ľahostajnosti, nezáujmu, individuálneho aj kolektívneho sebectva. So svojou chorobou aj životom sa však musí vysporiadať sám.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.