Kruté radosti

„Tento film je o problémoch a túžbach dvoch nevlastných sestier. Psychologička Naďa a herečka Elena túžia po vzájomnej blízkosti a spolupatričnosti. Je to narcistický vzťah. Vždy ma zaujímalo to, čo je skryté, čo ľudí spája a rozdeľuje. V inej rovine sa tu hovorí o súkromných životoch v totalitnej spoločnosti. Spisovateľ Martin bojuje o svoju identitu a o právo žiť a pracovať tak, aby bol so sebou spokojný. Ale to je spoločná téma všetkých postáv nášho príbehu," povedal o svojom filme režisér Dušan Hanák. Autor sa tu opäť sústreďuje na materstvo ako základnú os ženskosti: kým Elene sa v neskoršom veku narodí prvé dieťa, Naďa prežíva krízu po operácii, ktorá ju pripravila o možnosť mať deti. Zároveň ide o stretávanie sa a míňanie troch rôznych osobností, troch márnych pokusov o šťastie.

Tichá radosť je psychologickou sondou do vnútra mladej ženy. Sústreďuje sa na bežné pracovné a súkromné problémy hlavnej hrdinky, 30-ročnej zdravotnej sestry Sone (Magda Vášáryová), ktorá je typickou, z radu nijako nevybočujúcou reprezentantkou svojej generácie. Dlho váha, či má odísť od manžela, s ktorým sa názorovo rozchádza, a rozbiť manželstvo upadajúce do stereotypu. Len veľmi pomaly v sebe nachádza silu a schopnosť poznať samu seba, samostatne sa rozhodovať a konečne aj viesť zmysluplný život. Tichá radosť je psychologickou štúdiou životných hodnôt generácie prežívajúcej a prekonávajúcej krízu stredného veku. Realisticky poňatý film Dušan Hanák obohatil jemnými symbolmi a poetickými metaforami. Vďaka herectvu Magdy Vášáryovej (cena za ženský herecký výkon na MF autorských filmov v San Reme) sa na diváka v kine prenáša čaro „tichej radosti", ktorú v niektorých okamihoch prežíva hlavná hrdinka.

Emotívna filmová freska o vzťahu jednotlivca a moci v období vlády totalitného politického režimu. V mozaike autentických archívnych materiálov, výpovedí svedkov, štylizovaných hraných sekvencií je film svedectvom o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu, ale najmä výnimočnou reflexiou o slobode a neslobode ľudských bytosti.

Sugestívne portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí dokážu aj v stave civilizačného chaosu a neistoty žiť vnútorne slobodní. Tvorcovi filmu, režisérovi a scenáristovi Dušanovi Hanákovi, inšpirovanému fotografickými cyklami Martina Martinčeka, sa s výnimočnou citlivosťou podarilo zachytiť jedinečnosť sledovaných postáv, ich svojrázne postoje k životu i vzácnu morálnu čistotu.

Príbeh človeka, ktorý cez hrozbu nevyliečiteľnej choroby prehodnocuje svoj život, hodnoty aj ideály. Chápe svoju chorobu ako „trest“ za svoje nehumánne činy v 50. rokoch. V životnej kríze a v pokuse o vlastnú očistu naráža v kontakte s realitou na bariéru ľahostajnosti, nezáujmu, individuálneho aj kolektívneho sebectva. So svojou chorobou aj životom sa však musí vysporiadať sám.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

JA MILUJEM, TY MILUJEŠ (1980) Tragikomický film o ľuďoch z periférie, ktorých zobrazuje bez prikrášlenia, ale s o to väčším porozumením. Aj preto – podobne ako Hanákove predchádzajúce diela 322 a Obrazy starého sveta – skončil v trezore, odkiaľ sa dostal až v roku 1988. RUŽOVÉ SNY(1976) Film o dospievaní, snívaní a prvej veľkej, ale zakázanej láske. V poetickom príbehu o vzťahu medzi dobrosrdečným, trochu naivným poštárom Jakubom a krásnou Cigánkou Jolankou. 322 (1969) Príbeh človeka, ktorý cez hrozbu nevyliečiteľnej choroby prehodnocuje svoj život, hodnoty aj ideály. Chápe svoju chorobu ako „trest“ za svoje nehumánne činy v 50. rokoch. V životnej kríze a v pokuse o vlastnú očistu naráža v kontakte s realitou na bariéru ľahostajnosti, nezáujmu, individuálneho aj kolektívneho sebectva. So svojou chorobou aj životom sa však musí vysporiadať sám.