Kým sa skončí táto noc

Po úspešných a filmársky inovatívnych dielach Vlčie diery, Štyridsaťštyri a Kapitán Dabač sa Bielik v ďalšom období zameral viac na divákov. Vo filmoch Jánošík a Majster kat ho viac ako filmová reč zaujímala umelecká invencia, dôraz kládol na farebnosť, výpravu svojich diel i dobové kostýmy. Majster kat je cenný v tom, že ako jeden z mála zobrazuje obdobie vpádu Turkov na územie Slovenska. Je príbehom dvoch priateľov – rybára Richardusa a posledného bratislavského kata Emila. Spája ich a nakoniec i rozdeľuje láska k jednej žene. Občas teatrálne herecké výkony neuberajú filmu na príťažlivosti, naopak, robia z neho aj po rokoch zaujímavé, hororové, ale i komické dielo.

Veliteľ koncentračného tábora Kraft náhodne zistí, že väzeň Komínek má profesionálne boxerské skúsenosti. Zo dňa na deň sa z väzňa stáva Kraftov tréningový partner a nechtiac tak získava privilegované postavenie v tábore. Jeho vnútorný postoj sa však zmení po smrti priateľa a spoluväzňa Venžlaka. Zlosť a vzdor ho napokon privedú k otvorenej revolte. Film prináša nový pohľad na tému degradácie človeka v období fašizmu cez tragický príbeh jednotlivca, ktorého jedinou šancou na záchranu života je prijať pravidlá nerovnej, nielen boxerskej hry.

Sága murárskeho rodu Pichandovcov odohrávajúca sa prevažne na malej slovenskej dedine zachytáva časový úsek tridsiatich rokov (1887-1917). Prvá časť zachytáva život Martina Pichandu v časoch rozvoja murárskeho remesla, v druhej časti sa do popredia dostáva jeho syn Samo, žijúci v období vyostrujúcej sa spoločensko-politickej krízy, ktorá napokon vyústila do 1. svetovej vojny. Filmová adaptácia rovnomenného románu Petra Jaroša.

Legenda o zbojníckom hrdinovi Jurovi Jánošíkovi ožíva aj v druhom diely tohto nesmrteľného filmu. Tento diel zobrazuje predovšetkým Jánošíkovú zbojnícku éru, kedy s družinou hôrnych chlapcov prepadali šľachticov a zemanov a brali bohatým. V roku 1712 Jánošíka chytili a uväznili. Podarilo sa mu však podplatiť stráž a utiecť. Začiatkom roku 1713 bol opäť zajatý, uväznený v Liptovskom Mikuláši, mučený a popravený zavesením na hák.

Príbeh o slovenskom mladíkovi Jurajovi Jánošíkovi, ktorý po návrate zo štúdií nenájde doma otca ani matku. Dozvedá sa, že otec bol ubitý vo väzení. Odchádza do hôr, aby spolu s ďalšími mužmi pomstil panskú svojvôľu. Stáva sa z neho zbojník, ktorý sa púšťa do nerovného boja s vrchnosťou. Učí ľudí sužovaných biedou a sadistickou tyraniou dúfať v pozemskú spravodlivosť.

Tragikomický príbeh z prostredia východoslovenského vidieka vznikol na základe poviedok Milky Zimkovej, ktorá vo filme zároveň stvárnila hlavnú úlohu. Osudy Johany Ovšenej a jej nemanželskej dcéry Pavlíny sa vzájomne prelínajú. Johana, ktorá žila na dedine ako slobodná matka, prežíva svoj životný omyl opakovane v príbehu svojej dcéry. V divácky najúspešnejšom filme Štefana Uhra sa najmä vďaka dobrej znalosti prostredia podarilo tvorcom verne zachytiť osobitosti regiónu, mentalitu i spôsob života jeho obyvateľov