Medená veža

Orlie pierko voľne nadväzuje na úspešnú Medenú vežu. Starec (Ivan Mistrík) a Valér (Ivan Rajniak) sa po dvoch rokoch väzenia za pašeráctvo vracajú do Stratenej doliny. Otvoria opäť horskú chatu a pokúšajú sa viesť bezúhonný život. Navyknutí na ľahký zárobok a dobrodružstvo sa však postupne dostávajú do starých koľají. Divácky rovnako atraktívne pokračovanie je však postavené skôr na akcii a humornejšie ladených konfrontáciách medzi jednotlivými postavami, či už pašerákmi a financmi (Vlado Müller v úlohe nadporučíka Pardeka) alebo Valérom a mladou Tonkou. Pokračovanie tatranskej dobrodružnej romance, podobne ako iné Hollého filmy, je postavené predovšetkým na silnom príbehu podporenom výraznými charakterovými postavami. V tomto prípade dobrodružný príbeh ešte umocňuje atraktívna scenéria Vysokých Tatier a herecký koncert trojice Mistrík - Rajniak - Müller, ktorým výborne sekunduje Július Vašek v úlohe Prašivca.

Filmová adaptácia drámy Ivana Stodolu Bačova žena zachytáva neľahký život slovenských vysťahovalcov v časoch politického a sociálneho útlaku v období krátko pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Mladý bača Ondrej Muranica utečie pred tyraniou maďarských gazdov do ďalekej Ameriky. Sny a nádeje na lepší a spravodlivejší život mu však zmarí banské nešťastie. Ondrej stratí pamäť a doma je vyhlásený za mŕtveho. Pri svojom návrate do vlasti po rokoch zistí, že jeho žena sa vydala za jeho najlepšieho kamaráta.

Hudobno-tanečný film, ktorý možno na jednej strane vnímať ako úprimnú oslavu ľudovej umeleckej tvorivosti, na stane druhej ako pestrofarebnú agitku. Jeho príbeh rozpráva o mladých ľuďoch z rôznych kútov Slovenska, ktorí sa stávajú nadšenými a oduševnenými členmi profesionálneho súboru ľudových piesní a tancov. Rámcujú ho ilustratívne obrázky podmanivej slovenskej krajiny, ale aj choreograficky dôsledné rekonštrukcie folklórnych tradícií, prezentovaných v dobovo štylizovanej podobe. V hlavných úlohách vystupujú zakladajúci členovia súborov SĽUKu a Lúčnice, ale napríklad aj mladý Vlado Müller.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Veselohra o spletitej histórii istého červeného dáždnika, ktorým vraj podľa miestnej legendy svätý Peter ochránil osirelú sestru glogovského farára pred náhlym prudkým lejakom. O niekoľko rokov neskôr je už z malej siroty krásna Veronika a o jej ruku sa uchádza mladý a nádejný právnik Juraj Vibra, ktorý do Glogovej prichádza, aby tu pátral po záhadne stratenom dedičstve po svojom dávnejšie zosnulom otcovi. Po tom, čo sa do Veroniky zamiluje, však pre neho celá záležitosť zrazu celkom stráca dôležitosť.

Epickú ságu vinohradníckej rodiny Habdžovcov z obdobia začiatku 20. storočia nakrútil režisér Andrej Lettrich podľa klasickej románovej predlohy Františka Hečka. Príbeh zasadený do vidieckeho prostredia juhozápadného Slovenska rozpráva o intrigách, rodinných nezhodách a boji o dedičstvo a moc. Od počiatku si film diváka podmaní silnými hereckými výkonmi i vypätými dramatickými situáciami a pôsobivou hudbou Zdeňka Lišku. Vďaka svojmu remeselne poctivému spracovaniu sa Červené víno rozhodne radí k najlepším slovenským kostýmovým dráma.

Režisér a scenárista Dimitrij Plichta nakrútil počas svojho života množstvo snímok, v ktorých zobrazoval najmä život mládeže. Nie je tomu inak ani vo filme Šerif za mrežami, ktorý sa odohráva za múrmi nápravno-výchovného ústavu pre mladistvých. Hlavný hrdina Jakub sa z falošnej solidarity nechá odsúdiť za krádež, ktorú spáchal spoločne so „šerifom“ z partie. Verí, že po návrate do normálneho života bude odmenený poctou stať sa novým šerifom. V ústave však musí čeliť krutým podmienkam, výsmechu, šikane a tvrdej práci. Plichta citlivo vníma drsný svet hlavného hrdinu a snaží sa analyzovať, čo znamená pre mladých ľudí strata slobody.