Pehavý Max a strašidlá

Tragikomický príbeh šesťdesiatničky Hany, ktorá po smrti manžela žije sama v rodinnej vile. Jej utiahnutý život narúšajú najmä tradičné nedeľné návštevy rozhádaných rodinných príslušníkov – dvoch dospelých synov a ich rodín. Zo stereotypného kolobehu dní a opakujúcich sa bežných starostí sa začne pomaly dostávať až po tom, ako náhodne stretne svojrázneho Broňu, ktorý ju zoznámi so svojimi priateľmi z klubu otužilcov a odhalí jej pitoreskný svet otužovania. Hana postupne prekonáva strach z ľadovej vody a nebráni sa ani novovznikajúcej láske k Broňovi. Jej úniky z rodinnej vily sú čoraz častejšie a jej nečakaným spojencom sa stáva vnuk Ivánek, ktorý si obľúbil nielen osobitého Broňu, jeho svojrázny a originálny štýl života, ale aj komunitu otužilcov na Vltave. Ukáže sa, že každá z postáv ukrýva nejaké osobné tajomstvo. Film osobitého českého tvorcu Bohdana Slámu vznikol v česko- francúzsko-slovenskej koprodukcii.

Dramatický príbeh odohrávajúci sa v posledných dňoch 1. svetovej vojny na ruskom fronte je nekompromisnou obžalobou jej krutosti a nezmyselnosti. Hlavnou postavou je kaprál Hoferik – vojak telom i dušou, bezmedzne oddaný armáde i monarchii, ktorú je ochotný brániť do posledných síl. Jeho prílišný zmysel pre povinnosť a občas až slepá viera v ideály sa mu však napokon stanú  osudnými.

Tragikomický príbeh z prostredia východoslovenského vidieka vznikol na základe poviedok Milky Zimkovej, ktorá vo filme zároveň stvárnila hlavnú úlohu. Osudy Johany Ovšenej a jej nemanželskej dcéry Pavlíny sa vzájomne prelínajú. Johana, ktorá žila na dedine ako slobodná matka, prežíva svoj životný omyl opakovane v príbehu svojej dcéry. V divácky najúspešnejšom filme Štefana Uhra sa najmä vďaka dobrej znalosti prostredia podarilo tvorcom verne zachytiť osobitosti regiónu, mentalitu i spôsob života jeho obyvateľov

Čert nespí (1956) Film zložený z troch samostatných satirických poviedok Petra Karvaša – Smutný káder, Typický prípad a Veľkorysá kampaň – veľmi vtipne a zároveň výstižne odhaľuje a kritizuje nedostatky vo fungovaní vtedajšej spoločnosti. Boxer a smrť (1962) Veliteľ koncentračného tábora Kraft náhodne zistí, že väzeň Komínek má profesionálne boxerské skúsenosti. Zo dňa na deň sa z väzňa stáva Kraftov tréningový partner a nechtiac tak získava privilegované postavenie v tábore. Kým sa skončí táto noc (1965) Slovenský film režiséra Petra Solana rozpráva príbeh o dvoch mladých úradníčkach, ktoré si po celý rok šetria na niekoľko dní bezstarostného života, o dvoch mladých inštalatéroch, hľadajúcich erotické dobrodruž- stvo, stavebnom majstrovi, ktorý spreneveril výplatu celej partie, neuz- nanom vynálezcovi a bývalom majorovi britskej armády, ktorého politické príkoria povojnových čias priviedli k alkoholizmu, pričom celý dej sa odohráva počas jednej noci v prepychovom nočnom tatranskom podniku.

Sugestívne portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí dokážu aj v stave civilizačného chaosu a neistoty žiť vnútorne slobodní. Tvorcovi filmu, režisérovi a scenáristovi Dušanovi Hanákovi, inšpirovanému fotografickými cyklami Martina Martinčeka, sa s výnimočnou citlivosťou podarilo zachytiť jedinečnosť sledovaných postáv, ich svojrázne postoje k životu i vzácnu morálnu čistotu.

„Tento film je o problémoch a túžbach dvoch nevlastných sestier. Psychologička Naďa a herečka Elena túžia po vzájomnej blízkosti a spolupatričnosti. Je to narcistický vzťah. Vždy ma zaujímalo to, čo je skryté, čo ľudí spája a rozdeľuje. V inej rovine sa tu hovorí o súkromných životoch v totalitnej spoločnosti. Spisovateľ Martin bojuje o svoju identitu a o právo žiť a pracovať tak, aby bol so sebou spokojný. Ale to je spoločná téma všetkých postáv nášho príbehu," povedal o svojom filme režisér Dušan Hanák. Autor sa tu opäť sústreďuje na materstvo ako základnú os ženskosti: kým Elene sa v neskoršom veku narodí prvé dieťa, Naďa prežíva krízu po operácii, ktorá ju pripravila o možnosť mať deti. Zároveň ide o stretávanie sa a míňanie troch rôznych osobností, troch márnych pokusov o šťastie.