Ružové sny

Tragikomický príbeh z prostredia východoslovenského vidieka vznikol na základe poviedok Milky Zimkovej, ktorá vo filme zároveň stvárnila hlavnú úlohu. Osudy Johany Ovšenej a jej nemanželskej dcéry Pavlíny sa vzájomne prelínajú. Johana, ktorá žila na dedine ako slobodná matka, prežíva svoj životný omyl opakovane v príbehu svojej dcéry. V divácky najúspešnejšom filme Štefana Uhra sa najmä vďaka dobrej znalosti prostredia podarilo tvorcom verne zachytiť osobitosti regiónu, mentalitu i spôsob života jeho obyvateľov

Orlie pierko voľne nadväzuje na úspešnú Medenú vežu. Starec (Ivan Mistrík) a Valér (Ivan Rajniak) sa po dvoch rokoch väzenia za pašeráctvo vracajú do Stratenej doliny. Otvoria opäť horskú chatu a pokúšajú sa viesť bezúhonný život. Navyknutí na ľahký zárobok a dobrodružstvo sa však postupne dostávajú do starých koľají. Divácky rovnako atraktívne pokračovanie je však postavené skôr na akcii a humornejšie ladených konfrontáciách medzi jednotlivými postavami, či už pašerákmi a financmi (Vlado Müller v úlohe nadporučíka Pardeka) alebo Valérom a mladou Tonkou. Pokračovanie tatranskej dobrodružnej romance, podobne ako iné Hollého filmy, je postavené predovšetkým na silnom príbehu podporenom výraznými charakterovými postavami. V tomto prípade dobrodružný príbeh ešte umocňuje atraktívna scenéria Vysokých Tatier a herecký koncert trojice Mistrík - Rajniak - Müller, ktorým výborne sekunduje Július Vašek v úlohe Prašivca.

Filmová adaptácia drámy Ivana Stodolu Bačova žena zachytáva neľahký život slovenských vysťahovalcov v časoch politického a sociálneho útlaku v období krátko pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Mladý bača Ondrej Muranica utečie pred tyraniou maďarských gazdov do ďalekej Ameriky. Sny a nádeje na lepší a spravodlivejší život mu však zmarí banské nešťastie. Ondrej stratí pamäť a doma je vyhlásený za mŕtveho. Pri svojom návrate do vlasti po rokoch zistí, že jeho žena sa vydala za jeho najlepšieho kamaráta.

Film zložený z troch samostatných satirických poviedok Petra Karvaša – Smutný káder, Typický prípad a Veľkorysá kampaň – veľmi vtipne a zároveň výstižne odhaľuje a kritizuje nedostatky vo fungovaní vtedajšej spoločnosti. Poviedky sú pospájané zábermi schvaľovacej komisie, ktorá si necháva film premietnuť, aby následne povolila či naopak zamietla jeho uvedenie do kín. Členovia komisie, ktorí sa v jednotlivých postavách na plátne spoznávajú, v prestávkach medzi premietaním vyjadrujú svoje pripomienky.

Dramatický príbeh o povestnej vzbure slovenských vojakov 71. trenčianskeho pešieho pluku proti dôstojníkom rakúsko-uhorskej armády sa odohráva počas prvej svetovej vojny v srbskom meste Kragujevac. Film je nielen otvorenou obžalobou nezmyselnosti vojnových konfliktov a vyjadrením spontánneho odporu voči násiliu, ku ktorému počas nich dochádza, ale aj holdom všetkým tým, ktorí sa nebáli na túto skutočnosť aj za cenu osobných následkov poukázať a odvážne sa tak vzoprieť bezohľadnej a neľudskej moci.

Dej kostýmovej veselohry, nakrútenej podľa známej poviedky klasika slovenskej literatúry Janka Jesenského, sa odohráva v roku 1910 v istom malomeste, ktoré v tom čase žije prípravami na najväčšiu udalosť roka – slávnostný ples. Príchod vojenského oddielu však celé mestečko obráti hore nohami. Hoci sa nájdu hneď viacerí, ktorí sa z obáv o svoje snúbenice pokúsia plánovanú spoločenskú udalosť oddialiť, starosta mesta a veliteľ oddielu sa napokon dohodnú, že ples sa predsa len uskutoční.