Sladké starosti

Príbeh o legendárnom ľudovom hrdinovi a zbojníkovi Jurovi Jánošíkovi (1688 – 1713) a o spoločenských vzťahoch na Slovensku koncom 17. a začiatkom 18. storočia. Prvá epocha rozpráva o Jánošíkom detstve, štúdiách a návrate do rodného kraja. Druhá epocha zachytáva Jánošíkov odchod do hôr, formovanie zbojníckej družiny, protifeudálny odboj a končí sa Jánošíkovou popravou.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Veselohra o športke a o vášnivých stávkaroch. Trojicu mladých mužov privádza spoločné „športkárenie“ do rôznych nepríjemných a často komických situácií. Ich predstavy o rýchlom zbohatnutí sa však čoskoro rozplynú. Film je vtipnou karikatúrou túžby po ľahkom a pohodlnom zárobku prostredníctvom stávky v lotérii.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Hudobno-tanečný film, ktorý možno na jednej strane vnímať ako úprimnú oslavu ľudovej umeleckej tvorivosti, na stane druhej ako pestrofarebnú agitku. Jeho príbeh rozpráva o mladých ľuďoch z rôznych kútov Slovenska, ktorí sa stávajú nadšenými a oduševnenými členmi profesionálneho súboru ľudových piesní a tancov. Rámcujú ho ilustratívne obrázky podmanivej slovenskej krajiny, ale aj choreograficky dôsledné rekonštrukcie folklórnych tradícií, prezentovaných v dobovo štylizovanej podobe.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Zuzana je príťažlivá a sympatická študentka výtvarného umenia, ktorá popri štúdiu pracuje, pretože by chcela začať žiť podľa vlastných predstáv. Vďaka svojmu prístupu k svetu a zmyslu pre dobrodružstvo sa dostáva do rôznych neočakávaných a pikantných situácií. Tak ako mnoho mladých ľudí sa snaží nájsť to, čo by ju napĺňalo, čo by chcela robiť, zistiť, s kým by chcela žiť. Od jedného milenca v Bratislave uteká do Paríža za druhým, keď má byť v škole, je v práci, keď je v škole, spí, keď má byť doma, cestuje po svete. Jednoducho sa často cíti byť o dve slabiky pozadu. A to nielen doslovne pri práci v dabingu, ale v prenesenom význame vo svojom vlastnom živote. Film je určený predovšetkým mladým ľuďom, je plný skvelej hudby Jana P. Muchowa ( Samotáři, Jedna ruka netleská, Šeptej ) a rovnako výborných a uvoľnených hereckých výkonov.

Kristove roky (1967) Maliar Juraj, v Prahe žijúci Slovák, si po svojej tridsiatke stále viac a viac uvedomuje bezcieľnosť života, ktorý dovtedy viedol. Musí sa rozhodnúť medzi dvomi ženami, medzi dedinou a mestom, medzi tvorbou a remeslom. Túži po umení, no zároveň chápe, že sa niečím musí živiť. Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Mozaikovité podobenstvo sa síce odohráva v bližšie neurčenom čase a priestore, avšak šialený svet bez ideálov, plný násilia, cynizmu a beznádeje, ktorý pred nami zobrazuje, v mnohých ohľadoch veľmi silne pripomína spoločenskú atmosféru v Československu po auguste 1968 Sedím na konári a je mi dobre (1989) Tragikomické ohliadnutie sa za koncom druhej svetovej vojny a obdobím nástupu komunistickej mašinérie. Na tomto pozadí sa odohráva chvíľami až snový príbeh troch hlavných protagonistov - komedianta Pepeho, frontového vojaka Prengela a židovského dievčaťa Ester, ktoré sa vracia z koncentračného tábora. Traja ľudia bez domova sa snažia naplniť svoju predstavu o šťastí. Vybrali si však zlú dobu.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Sága murárskeho rodu Pichandovcov odohrávajúca sa prevažne na malej slovenskej dedine zachytáva časový úsek tridsiatich rokov (1887-1917). Prvá časť zachytáva život Martina Pichandu v časoch rozvoja murárskeho remesla, v druhej časti sa do popredia dostáva jeho syn Samo, žijúci v období vyostrujúcej sa spoločensko-politickej krízy, ktorá napokon vyústila do 1. svetovej vojny. Filmová adaptácia rovnomenného románu Petra Jaroša.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.