KINO IKON 1/2009

Recenzovanú rubriku Studium reprezentuje v prvom „pandemickom“ čísle tohtoročného Ikonu štúdia Miroslava Vlčeka venovaná prvej dekáde fungovania Audiovizuálneho fondu, tu s fokusom na podporu slovenskej dokumentárnej tvorby pre kiná. Jedna z hlavných línií časopisu o kinematografickej filozofii pokračuje článkom Terezy Hadravovej o kognitivizme a filmovej teórii, plus rozhovorom s popredným nemeckým filmozofom Berndom Herzogenrathom. Ďalšom témou čísla je tvorba Volkera Schlöndorffa, o ktorom nielen písal ale aj s ním urobil pôvodný rozhovor Martin Palúch u neho doma v Berlíne. Druhá kľúčová línia posledných čísel časopisu sa venuje spojeniam filmu a výtvarného umenia, resp. filmom výtvarníkov. Tentoraz sa Franz Milec zameral na filmovú a video tvorbu Vladimíra Kordoša. V sekcii Dvojdotyk sa autorky Jana Wild a Petra Hanáková venujú pop fenoménom v kontexte filmovej kultúry. V rubrike reflexií sa Radka Hoffmanová zamerala na nedávno ocenený seriál Eufória.

Číslo otvára vynikajúca filozofická analýza užívania priestoru a vôle vo filme A. Tarkovského Stalker [Daniela Foltinová]. Nasleduje ju jeden zo stále potrebných a zaujímavých návratov k tetralógii citov od M. Antonioniho [Juraj Mojžiš]. Témou čísla je séria nových úvah o žánroch a žánrovení vo filme [John Frow, Peter Michalovič, a i.]. Blok textov dopĺňa aktuálny rozhovor s americkým teoretikom filmových žánrov Rickom Altmanom. Z reflexií treba pripomenúť text o poslednom Tarrovom filme [András Bálint Kovács], analýzu Havlovho odcházení [J. Bernard], esej o bielej žene v Afrike od Claire Denis [Michal Michalovič], či správu o stave maďarske kinematografie v orbánovských časoch [Tomáš Hučko].

Prvé číslo Kino-Ikonu bude venované dvom základným témam. Prvou je tvorba Dušana Hanáka, druhou rekapitulácia slovenskej filmovej (animovanej, dokumentárnej a hranej) tvorby za posledných 15 rokov, od osamostatnenia Slovenskej republiky. Filmom Dušana Hanáka sa pri príležitosti jeho životného jubilea budú venovať najznámejší filozofi, estetici a filmoví teoretici, nasledovaní aj najmladšou generáciou adeptov filmovej vedy. Téma histórie samostatnej slovenskej kinematografie v rokoch 1993 – 2008 vyplynula zo série diskusií, ktoré organizovala Slovenská filmová a televízna akadémia.

Zborník zo seminára venovaného vedeckej práci Jeleny Paštékovej, laureátky Ceny Petra Mihálika za rok 2021, sa zameriava predovšetkým na vybrané témy a črty jej bádania v oblasti literatúry a kinematografie. Dialogické kontakty slovenského filmu a literatúry v 20. storočí sleduje vždy na pozadí detailne načrtnutej panorámy dejín spoločnosti, zlomov a turbulencií v politike, premien vo vývoji kultúry a umenia. Publikácia zahŕňa texty kolegov Jeleny Paštékovej, ktorí reprezentujú obidva jej domovské inštitúcie, Ústav slovenskej literatúry SAV a Katedru audiovizuálnych štúdií na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Publikácia bola vydaná s podporou grantu "Špičkový tím Ateliéru filmovej tvorby - FTV VŠMU"  

Monografický sborník textů "BÉLA TARR. V oku velryby" se pokouší osvětlit z různých úhlů pohledu dosavadní dílo stěžejního maďarského režiséra současnosti - Bély Tarra. Monografie vychází u příležitosti Tarrovy retrospektivy na Letní filmové škole v Uherském Hradišti 2010, které se tvůrce osobně zúčastní. Jedná se o první knihu z plánované edice Iniciály, která by každoročně měla českému čtenáři přibližovat jednoho výrazného filmového tvůrce, jehož kompletní dílo bude představeno na některém z budoucích ročníků LFŠ. Kniha je rozdělena do dvou oddílů - Texty a Rozhovory. V první části jsou publikovány domácí i zahraniční studie o jednotlivých Tarrových dílech či aspektech jeho tvorby. Druhou část tvoří soubor rozhovorů se samotným tvůrcem i jeho nejbližšími spolupracovníky. Kniha je vybavena přehledovou filmografií a bibliografií.

Súbor príspevkov sa pokúša zachytiť spoločné kultúrne korene štvoruholníka kinematografií Poľska, Maďarska a Česko / Slovenska od konca 2. svetovej vojny až po súčasnosť. Sleduje styčné východiskové body: podobnú historickú skúsenosť, témy a motívy aj s presahmi do okolitých krajín. Publikácia vychádza v anglickom jazyku, a je teda aj reprezentatívnym pohľadom na túto kapitolu kinematografických dejín pre anglofónne prostredie.